Problematika fibropapilomatózy – benígnej nádorovej choroby jeleňovitých sa v poľovníckej praxi stáva v posledných rokoch čoraz viac známejšou. Od jej prvého záchytu na Slovensku pri srncovi lesnom v okrese Senica (Rajský, 1998) je to téma diskutovaná a publikovaná na rôznych odborných fórach.
Vo svete mezi prvými upozornil Shope (1955) na jej výskyt pri pasrncovi bielochvostom (
Odocoileus virginianus), neskôr Lancaster a Sundberg (1982) popisujú túto chorobu aj u jeleníka ušatého (
Odocoileus hemionus), Moreno-Lopez et al. (1981) u losa mokraďového (
Alces alces), Moreno-Lopez et al. (1987) u soba polárneho (
Rangifer tarandus), Moar a Jarett (1985), Forejtek (2009), Sundberg (1987), McDiarmid (1975), Erdélyi et al. (2009) u jeleňa lesného (
Cervus elaphus), Kocsner (1996), Takács a Nagy-Bozsoki (1998), Erdélyi et al. (2008, 2009), Kureljušić et al. (2012) a iní u srnca lesného (
Capreolus capreolus).
Erdélyi et al. (2008) potvrdil vírusový pôvod fibropapilomatózy u srnca lesného v Maďarsku. Shope (1955) uvádza, že zviera je možné infikovať v experimentálnych podmienkach prenosom vzorky odobratej z nádoru na poškodenú kožu zdravého zvieraťa. Nie je však úplne známe ako sa infekcia rozširuje v prírode. Predpokladá sa, že vírus sa šíri traumatizovanou kožou, a to buď priamo z postihnutého jedinca alebo z kontaminovaného prostredia. Predpokladá sa aj prenos krvcicajúcim hmyzom a iné možnosti.
V predkladanom článku uvádzame okrem charakteristík nádorov a plošnej distribúcie fibropapilomatózy na Slovensku aj nové poznatky týkajúce sa prenosu infekcie medzi jedincami srnčej zveri a rýchlosti rastu nádorov.
Nástojčivosť problematiky fibropapilomatózy v poľovníckom teréne, najmä pri manažovaní chovu srnčej zveri, si okrem monitorovnia geografického šírenia nákazy vyžiadala aj štúdium patológie choroby, mechanizmov prenosu, štruktúry chorých jedincov vo vyhodnocovaných súboroch a opatrení dostupných poľovníckej praxi. Na túto tému bolo zameraných aj niekoľko diplomových prác a jedna práca dizertačná na Lesíckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene.
Diagnostika bola založená na makroskopickom posúdení a vo vyžiadaných prípadoch potvrdená laboratórnym histopatologickým vyšetrením. Zhodnotené boli údaje zo 610 jedincov nahlásenej srnčej zveri, ktoré trpeli touto nádorovou chorobou.
Z uvedeného súboru pochádzalo 464 jedincov z odstrelu a 146 jedincov bolo nájdených uhynutých. Hodnotená bola pohlavná a veková štruktúra postihnutých jedincov srnčej zveri.
Veková štruktúra chorých jedincov bola analyzovaná iba u samcov, a to prostredníctvom vekových tried: I. v. t (vek 1 rok), II. v. t. (vek 2 - 5 rokov), III. v. t. (vek 6 rokov a viac).
Pozitívne prípady boli zatriedené do troch kategórií podľa počtu nádorov: 1) 1–10 nádorov, 2) 11–30 nádorov a 3) 31 a viac nádorov.
Hodnotená bola aj veľkosť nádorov, ako priemer dvoch meraní. Vzhľadom na početný výskyt malých nádorov, sme sa rozhodli do hodnotenia zaradiť iba nádory s veľkosťou nad 1 cm.
Každý jedinec srnčej zveri bol zaradený do jednej z kategórií podľa priemernej veľkosti nádorov na jeho tele: 10–50 mm (malé), 51–100 mm (stredné), 101 mm a väčšie (veľké).
Lokalizácia nádorov na tele postihnutých jedincov bola vykonaná pre nasledovné telesné partie: hlava, krk, hrudníkové končatiny, pánvové končatiny, brucho, slabiny, chrbát.
Charakteristika nádorov a rozširovanie fibropapilomatózy
Nádory pri srnčej zveri bývajú na povrchu svetlé, alebo sivo sfarbené, zriedkavejšie až čierne (obr. 1).
Na reznej ploche nádoru je typické biele, alebo ružové jadro (obr. 2).
Konzistencia je elastická až tuhá. Nádorové uzly sú dobre ohraničené, bez infiltrácie okolitých tkanív. Chirurgicky sú ľahko odstrániteľné (obr. 3).
Po stiahnutí kože z uloveného jedinca srnčej zveri nebolo možné na svalovine známky patologického nálezu makroskopicky detegovať. Epiderma je väčšinou pigmentovaná, ale na povrchu väčších nádorov sa často vyskytujú poranenia, erózie, hnisavé procesy, resp. nekróza. Diagnóza potvrdená histopatologickým vyšetrením (obr. 4, nádorové tkanivo fibropapilómu pri špeciálnom farbení, mikrofo prof. Danihel)
Prvý prípad fibropapilomatózy pri srnčej zveri na Slovensku bol zdokumentovaný u trojročného srnca v roku 1998 (Rajský et al., 2016). V nasledujúcom roku (1999) bola choroba potvrdená pri piatich srncoch. V roku 2000 bola fibropapilomatóza diagnostikovaná prvý krát aj u srny.
Hoci v prvých rokoch na Slovensku boli zaznamenané prípady choroby iba u srncov, počet infikovaných sŕn postupne začal stúpať. Kým do roku 2000, prevládali srnce (94,1 %) voči srnám (5,9 %), v roku 2014 tento pomer poklesol na 74,43 % postihnutých jedincov (454 srncov) a 25,57 % postihnutých samíc (156 sŕn). Vek 454 nakazených srncov bol nasledovný: 149 (32,82 %) bolo vo veku 1 roka (I. v. t.), 249 (54,85 %) vo veku 2-5 rokov (II. v. t.) a 56 (12,33 %) bolo vo veku 6 rokov a viac (III. v. t.).
Sledovania uvedených parametrov boli priebežne vykonávané aj v nasledujúcom období. Zásadné rozdiely v porovnaní s obdobím rokov 1998 až 2014, okrem geografického šírenia neboli zistené – jednalo sa však o menšie súbory zvierat.
V roku 2021 bola fibropapilomatóza pri srnčej zveri na Slovensku hlásená z 37 okresov, čiže asi na polovici územia (viz mapka).
U infikovaných srncov bolo 51,98 % zaradených do 1. kategórie s počtom (1–10 nádorov), 30,84 % do 2. kategórie (11–30 nádorov) a 17,18 % do 3. kategórie (31 a viac nádorov). U sŕn 57,05 % prípadov spadalo do 1. kategórie, 29,49 % prípadov do 2. kategórie a 13,46 % prípadov do 3. kategórie.
Z údajov o veľkosti nádorov vyplýva, že u srncov mali hlavné zastúpenie nádory strednej veľkosti (49,78 %) a u sŕn boli zistené najmä malé nádory (48,72 %).
Najväčší fibropapilóm na Slovensku s rozmermi 121 mm x 190 mm a hmotnosťou 1080 g bol zaznamenaný pri srncovi. Erdélyi et al. (2008) popisuje pri srnčej zveri fibropapilóm z Maďarska s priemerom 170 mm a Kureljušić et al. (2012) zaznamenal fibropapilóm pri srncovi s priemerom 120 mm v Srbsku.
Podľa rozboru lokalizácie nádorov na tele srnčej zveri vo väčšine prípadov sa nachádzali súčasne na viacerých telesných partiách postihnutých jedincov, dominantným predilekčným miestom bola brušná oblasť. Po bruchu boli najčastejším miestom výskytu nádorov srnčej zveri hrudné končatiny, pánvové končatiny, chrbát a hlava.
Jedince s jedným alebo iba malým počtom fibropapilómov lokalizovaných blízko seba na jednej telesnej partii boli zriedkavé (5,01 %). Podobne boli zriedkavé prípady s výskytom nádorov na všetkým sledovaných partiách (6,15 %). Väčšina jedincov mala generalizovanú fibropapilomatózu na viacerých partiách. Najčastejšie prípady boli s výskytom nádorov na troch (30,92 %) a dvoch (24,47 %) telesných partiách. Poradie predilekčných miest vo vzťahu k veľkosti nádorov bolo nasledovné: brucho, krk, hlava, chrbát, pánvové končatiny, hrudné končatiny, slabiny. Erdélyi (2008) uvádza ako miesto s najčastejším výskytom nádorov hlavu, potom krk, brucho a končatiny srnčej zveri.
Zo 146 jedincov uhynutej srnčej zveri malo 23 (15,8 %) jedincov 31 a viac nádorov, 112 (76,7 %) jedincov malo 11-30 nádorov a 11 (7,5 %) jedincov bolo zaradených do kategórie s malým počtom nádorov.
Pre rutinnú diagnostiku fibropapilomatózy využiteľnú priamo pri prvotnom posudzovaní a vyšetrovaní srnčej zveri poľovníkmi v terénnych podmienkach môže byť orientačne ako vizuálny manuál použiteľná predložená fotogaléria získaná z poľovných revírov na Slovensku. Makroskopický obraz fibropapilómov býva značne heterogénny.
Poznatky o výskyte makroskopických príznakov fibropapilomatózy u srnčej zveri zaznamenané vo farmových chovoch
Mnohé existujúce poznatky týkajúce sa biológie a chorôb zveri boli aj v minulosti získané z farmových podmienok, keďže zver je v týchto podmienkach „za plotom“ pravidelne kontrolovaná a je identifikovateľná. Žiaľ aj fibropapilomatóza sa dostala do fariem.
Na základe sledovaných prípadov chorej srnčej zveri vyplynulo nasledovné:
* Prenos vírusu prebieha aj priamo z matky na mláďa, čiže už dvoj-trojdňové mláďa môže byť nakazené fibropapilomatózou.
* Na niekoľko mesačných srnčatách ešte nie sú viditeľné makroskopické príznaky choroby.
* Prvé nádory sú identifikovateľné približne od veku 10 mesiacov (marec-březen), čiže až po skončení poľovníckej sezóny, preto poľovníci na ulovených srnčatách spravidla nenachádzajú príznaky ochorenia.
* Príznaky fibropapilomatózy sa môžu objaviť až u u 20 % jedincov srnčej zveri, ktorá je v priamom kontakte s chorými jedincami. Predpokladáme, že tu zohráva úlohu individuálny zdravotný a výživový stav jedinca, imunitný systém.
* Príznaky fibropapilomatózy u dospelej srnčej zveri sa môžu objavovať po jednom roku alebo aj neskôr.
* Rýchlosť rastu priemeru nádoru môže dosahovať 0,4 cm/10 dní (za 100 dní sa môže zväčšiť priemer nádoru o 4 cm).
* Životné podmienky vo voľných poľovných revíroch sa môžu líšiť od podmienok v umelých chovoch a preto aj popisované zistenia považujeme iba za orientačné.
Počas viac ako dvadsaťpäť ročnej expanzie fibropapilomatózy srnčej zveri na Slovensku sa choroba rozšírila na polovicu územia. Metódy liečby tohto ochorenia pri srnčej zveri vo voľnej prírode nie sú zatiaľ preskumané. V modelových poľovných revíroch sa osvedčil ako prevencia šírenia choroby v lokálnej populácii srnčej zveri odstrel chorých jedincov. Srnčia zver žije v najvyššej hustote v okresoch južného a západného Slovenska. Počas realizácie výskumu bola zaznamená súvislosť medzi výskytom ochorenia a populačnou hustotou srnčej zveri. Predpokladáme, že skutočné rozšírenie fibropapilomatózy v populáciách srnčej (ale aj jelenej) zveri na Slovensku je frekventovanejšie ako sa predpokladá.