V Leviciach sa začiatkom apríla uskutočnil 19. ročník Levických poľovníckych dní. Na tohoročných dňoch sa uskutočnila konferencia s medzinárodnou účasťou pod názvom Nové poznatky poľovníckej praxe.
Po úvodných vystúpeniach s prvým referátom vystúpil Ing. Jozef Dóczy, PhD., z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorý mal názov Novela vyhlášky MP SR č. 344/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve.
Cieľom novely bolo premietnuť do vyhlášky zmeny vyplývajúce z novely zákona o poľovníctve, umožniť aplikáciu opatrení prijatých v Koncepcii rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike, zosúladiť existujúce ustanovenia vyhlášky so zákonom o poľovníctve, ako aj ustanoviť podrobnosti v tých oblastiach, v ktorých to vyhláška v doterajšej podobe neustanovovala, hoci ju zákon o poľovníctve na to zmocňoval.
K viacerým zmenám došlo v oblasti týkajúcej sa zverníc a bažantníc, predovšetkým z dôvodu rozdielneho účelu a veľkosti samostatných a uznaných. Zaviedol sa odlišný rozsah a obsah projektu pre samostatné a uznané zvernice a bažantnice. Z dôvodu odlišného spôsobu poľovníckeho hospodárenia v samostatných zverniciach a bažantniciach oproti ostatným poľovným revírom bolo stanovené, že tieto sa do poľovných oblastí a poľovných lokalít nezaraďujú.
V ďalšom novela upravuje obsah výhľadového plánu poľovníckeho hospodárenia a spresňuje údaje, ktoré správne orgány vedú v evidencii odborne spôsobilých osôb na vypracovanie výhľadového plánu poľovníckeho hospodárenia.
V oblasti poľovníckeho plánovania neboli ročné plány zákonom ani vyhláškou taxatívne vymenované, hoci zákon o poľovníctve ukladá užívateľovi poľovného revíru povinnosť ročné plány vypracovať a správnemu orgánu kompetenciu ich schvaľovať
Stanovuje sa, že skúšku zo sokoliarstva organizuje poľovnícka komora. Skúšobná komisia je trojčlenná, pričom skúšku možno vykonať až po úspešnom absolvovaní skúšky uchádzača o poľovný lístok. Viaceré drobné úpravy sa týkajú skúšobných poriadkov pre jednotlivé druhy poľovníckych skúšok a pre skúšky z odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže.
Z dôvodu zmeny v zákone , ktorá bola realizovaná ako reakcia na podanie Európskej komisie voči Slovenskej republike v súvislosti s diskrimináciou občanov Európskej únie pri vydávaní poľovných lístkov, bola aktualizovaná žiadosť o vydanie a ich predĺženie a tiež vzory poľovných lístkov.
Ekonomika poľovníckej organizácie bol názov referátu PaedDr. Imricha Šubu a Ing. Tibora Lebockého. Ekonomické aspekty sa dostávajú do popredia celkovo v našej spoločnosti a prirodzene stávajú sa častejšou otázkou aj odbornom živote poľovníctva. Napriek tomu, že prioritnou úlohou poľovníctva nie je úloha ekonomická, ale ekologická. K analýze efektívnosti poľovníctva je potrebné sa venovať hlbšie a nemôžeme zabudnúť ani na etiku a morálku, ktoré sa dostávajú do pozadia práve pri úzkom pohľade len cez príjmy a výdavky, pričom hlavná úloha poľovníctva sa mnohokrát úplne vytráca.
Ekonomika celoštátnej poľovníckej organizácie nám poukazuje na vklad systému aj vzhľadom na vytvorený „Fond rozvoja a zveľaďovania Slovenského poľovníctva“, ktorý sa postupne napĺňa a v budúcom roku by mohol začať vytvárať hodnoty na celoštátnej úrovní, nehovoriac o regionálnych projektoch. Predpokladajú, že poľovníci na Slovensku prispievajú podstatne väčšou hodnotou do prírody, poľovníctva, ako ukazujú čísla, ktoré obsahujú štatistické ročenky.
Vznikom poľovníckej komory bolo potrebné vytvoriť štruktúru organizovaného poľovníctva a hľadať zdroje pre strešnú poľovnícku organizáciu. Jedným zo zdrojov je poplatok za výmeru poľovného revíru. Vypočítava sa z výmery podľa bonity a pre malú, srnčiu a jeleniu zver. Poľovnícke organizácie bez revíru platia 30 € ročne. V roku 2013 z tohto titulu bolo odvedených do OPK 640 190,2 €, z čoho pre SPK odviedli 124 470,78 €. Ďalší príjem je členské, ktoré bolo pre SPK 178 362,0 €. Za vydanie poľovných lístkov vybrali OPK 430 800,0 €, z čoho do SPK bolo odvedených 97 270,0 €. Celkove do SPK bolo 402 102,78 €, pričom príjmy SPZ v roku 2008 predstavovali takmer 800 000 €. Kompetencie, ktoré vykonáva SPK, nie je možné za tak relatívne nízke náklady vykonávať prostredníctvom štátneho aparátu.
Referát Ing. Dušana Krajniaka, PhD. mal zaujímavý názov, Keď ho neulovím ja, uloví ho niekto iný, alebo existuje aj iná alternatíva?
Podľa prístupu k produkcii poľovníckych trofejí vo svete rozoznáva tri základné schémy ktoré označuje ako:
Škandinávska - tá sa o produkciu trofejí nezaujíma. Jej základným princípom je regulácia početných stavov zveri a vedľajším produktom je divina.
Kanadská - jej cieľom je dodržiavanie prirodzenej štruktúry populácie. A poskytovanie vysokej produkcie kapitálnych trofejí. Túto schému využívajú aj poľovnícke systémy afrických štátov.
Stredoeurópska – jej základným princípom je udržiavanie predpísaného stavu zveri. Normovaný stav sa týka nielen počtu zveri, ale aj pohlavnej a vekovej štruktúry. Slabou stránkou tejto schémy je sebectvo niektorých poľovníkov, ktorí aj keď vedia že jedinec by mal v revíri ešte niekoľko rokov ostať napriek tomu ho ulovia. Držia sa hesla, keď nie ja, tak niekto iný.
Na príklade regiónu, kde sa stretávajú levický, krupinský a veľkokrtíšsky okres uvádza, že skutočná štruktúra pohlavia raticovej zveri je veľmi vzdialená od optimálnej. Zlou pohlavnou štruktúrou sa zároveň zhoršuje aj genetická kvalita zveri. Zdravá samica reprodukuje každý rok väčšinou jedno mláďa, takže svoju genetickú informáciu len posúva na ďalšiu generáciu. Prirodzený výber prebieha iba medzi samcami. Samec, ktorý v ňom obstál sa reprodukuje niekoľkonásobne. Tým sa jeho genetické vlastnosti prenášajú na viac mláďat, čím významne rozšíri svoje gény. Z toho vyplýva, že samice sú zodpovedné za veľkosť populácie a samce za jej kvalitu. Spoločným znakom lovu samcov všetkých druhov raticovej zveri je, že ich lovíme predčasne.
Jeden revír nedokáže významne zmeniť štatistiku, dokáže však ovplyvniť situáciu v susedných revíroch. Správanie sa poľovníkov v jednom revíri významne ovplyvňuje stav zveri v tejto skupine revírov. Ak v chovateľskom celku máme nedostatok samcov v poslednej vekovej triede, nepomôže obmedziť lov v tejto vekovej triede, ak samcov budeme naďalej intenzívne loviť v mladších vekových triedach. Riešením aj keď s odstupom niekoľkých rokov, je obmedzenie lovu práve v mladších vekových triedach.
Ak chceme zlepšiť úroveň obhospodarovania zveri musíme loviť to, čo susedia nechcú, alebo nedokážu a šetriť to, čo susedia lovia intenzívnejšie, ako by mali. Takýto prístup si však vyžaduje vzdelaných a rozhľadených štátnych úradníkov schvaľujúcich a vyhodnocujúcich plán chovu a lovu zveri, nakoľko nie je možné, aby percentá, ktoré určuje vyhláška boli dodržiavané v každom revíri. Je dôležité , aby boli dodržiavané celkovo v poľovnej oblasti.
Problémy antiparazitárnej liečby raticovej zveri v poľovníckej praxi, bol referát autorov Ing. Matúša Rajského, PhD., MVDr. Miroslava Vodňanského, PhD.doc. Ing. Jaroslava Slamečku, CSc., MVDr. Pavla Forejtka, CSc., Prof. Ing. Petra Garaja, CSc. a doc. MVDr. Dušana Rajského, PhD. Autori uvádzajú, že bežne v praxi používaný pojem odčervovanie nie je úplne presný. Samotné odčervovanie predstavuje opatrenia zamerané na liečbu zveri pri napadnutí parazitickými červami - helmitami. Nezahŕňa liečbu ďalších skupín parazitov, ako podkožných a nosohltanových strečkov, prípadne vonkajších parazitov. Z uvedeného dôvodu je presnejšie používať pojem antiparazitárna liečba.
V poľovníckej praxi je najznámejší spôsob podávania lieku prostredníctvom dedikovanej kŕmnej zmesi. Medikovaná kŕmna zmes obsahuje liek zmiešaný v chuťovo atraktívnom krmive. Antiparazitárna liečba sa vo voľných revíroch realizuje iba v zimnom období po skončení doby lovu z dôvodu, že zver v tom čase najlepšie skonzumuje podané krmivo v krátkom čase. Ďalším dôvodom je ochranná doba lieku. Počas ktorej nie je zo zdravotného hľadiska dôvodov vhodné konzumovať zverinu z preliečenej zveri.
Liečbe musí predchádzať prieskum výskytu parazitov. Ich identifikácia je možná po ulovení pri vyvrhovaní alebo predloženie vzoriek vnútorností, alebo trusu na veterinárne vyšetrenie. Neodporúčajú vykonávať antiparazitárnu liečbu len v rámci jedného poľovného revíru, vhodnejšie je spojiť sa aj s užívateľmi susedných revírov. Nevyhnutným predpokladom účinnej liečby je poznatok o tom, aká zver a koľko zveri ku kŕmidlám prichádza a krmivo konzumuje. Ak zver neprijme potrebné množstvo účinnej látky následkom bude, že nielen nebudú parazity zneškodnené, ale si postupne vytvoria istú mieru odolnosti voči lieku, a neskôr ich neeliminujeme ani pri podaní dostatočného množstva účinnej látky. Pri podávaní nízkych hladín účinnej látky vytvárame rezistentné parazity v populácii zveri.
K antiparazitárnej liečbe by sa malo pristupovať len v prísne indikovaných prípadoch, napríklad pri strečkovitosti v oblastiach s vysokým výskytom parazitov ktorý spôsobujú značné priame aj nepriame straty u srnčej zveri.
Ing. Vladimír Antal zo Štátnej ochrany SR predniesol referát Ochrana a manažment medveďa hnedého a vlka dravého na Slovensku. Proces ochrany a manažment veľkých šeliem obsahuje dve základné zložky a to:
1. Starostlivosť o druh a starostlivosť o jeho životné prostredie.
2. Regulácia jeho početnosti , či už chytaním alebo usmrcovaním
Každá populácia druhu podlieha určitej samoregulácii na základe ktorej sa udržuje na úrovni zodpovedajúcej kapacite svojho životného prostredia. Slovensko však z väčšej časti patrí do tzv. kultúrnej krajiny, kde tieto autoregulačné vzťahy sú minimálne. V kultúrnej krajine je potrebná regulácia stavov najmä tam, kde sa vyskytujú mimo svojho prirodzeného areálu rozšírenia a kde spôsobujú veľké škody v hospodárstve a na zdraví človeka.
V rámci Európskej únie sú navrhnuté tzv. európske akčné plány veľkých šeliem, v rámci ktorých aj Slovenská republika musí vypracovať akčný plán veľkých šeliem. Tak isto absentuje na Slovensku aj program starostlivosti o medveďa hnedého. Na Slovensku je vybratých 65 lokalít európskeho významu, kde medveď hnedý predstavuje predmet ochrany.
Medvede na Slovensku za roky 2005 – 2013 spôsobili škody v hodnote 568 671 €. Za roky 2007 – 2013 bolo na Slovensku po kolíziách s dopravnými prostriedkami usmrtených 51 medveďov. Po technickej ako aj finančnej stránke na Slovensku neexistuje subjekt, ktorý by dokázal prenos chytených medveďov do vhodných biotopov na Slovensku, alebo v zahraničí, kde nie je o ne žiadny záujem.
Smernica rady č.92/43EHS z 31.5.1992 zaraďuje populácie vlka dravého z hľadiska spoločenstva medzi druh , ktorý si vyžaduje prísnu ochranu. Ochrana vlka dravého sa realizuje formou ochrany jeho prirodzených biotopov potrebných pre zabezpečenie potravy, rozmnožovania, úkrytových možností vo vybratých lokalitách, kde nie je možné regulovať hustotu jeho populácie, čiže nie je možné ho loviť
Najväčším problémom ochrany a manažementu medveďa a vlka na Slovensku je absencia manažementových plánov pre veľké šelmy. Navrhovaných je viacero spôsobov monitoringu. Taktiež je potrebné vyriešiť aj problematiku oceňovania škôd, ktoré tieto šelmy spôsobujú.
Vplyv abiotických a biotických činiteľov na životné prostredie zveri v súčasných podmienkach, bol názov referátu Dr. Ing. Františka Libosvára a Ing. Jozefa Herza, ktorý je uverejnený na inom mieste tohto vydania Myslivosti.
Kolektív autorov MVDr. Ladislav Molnár, PhD., MVDr. Peter Major, PhD., Ing. Igor Sopoliga a prof. Ing. Juraj Ciberej, CSc. pripravil referát na tému Súčasné trendy a praktické aspekty odchytu a imobilizácie zveri. Stavy všetkých druhov raticovej zveri sa na Slovensku sa zvyšujú. Zároveň sa zakladajú nové zvernicové a farmové chovy a tým sa zvyšuje počet chovanej zveri v zajatí. Oba spomínané faktory prinášajú so sebou potrebu manipulácie so zverou, ktorej základom je odchyt a imobilizácia. V neposlednej miere sa zver chytá za účelom výskumu.
Spôsoby chytania sú chemickou imobilizáciou a to najčastejšie imobilizačnou strelou. Druhý spôsob je mechanický odchyt do chytacích zariadení. Každá metóma má výhody aj nevýhody. Spoločnými rizikami sú predovšetkým stres. Ten je najčastejšou príčinou strát, kde zver pred odchytom sa splaší, alebo natláča, čím sa výrazne zvyšuje záťaž na jej respiratórny systém. Ďalším rizikom je odchytová myopatia. V dôsledku intenzívnej fyzickej záťaže sa vylúči zo svalu veľké množstvo kyseliny mliečnej a myoglobínu, ktorý poškodí svalové vlákna a obličky. Zver hynie do 24 hodín.
Súčasné imobilizačné prípravky sú mnohonásobne účinnejšie v dôsledku vyššej koncentrácie, selektívneho vplyvu na receptory a na zníženie negatívneho efektu. Avšak cena prípravkov aj samotného úkonu, ako aj imobilizačných striel a techniky k nej potrebnej , niekedy prevýši hodnotu samotného zvieraťa. Skúsenosti z posledných rokov potvrdili, že v podmienkach Slovenska vieme splniť všetky požiadavky súvisiace s odchytom zveri.
Zhodnotenie medailových trofejí danielej zveri na Slovensku za obdobie rokov 2000 až 2010. Takýto názov mal referát autorov prof. Ing. Petra Garaja,CSc., doc. MVDr. Dušana Rajského, PhD. a Ing. Petra Mozolu.
Prostredníctvom analýzy vybratých najhodnotnejších danielích trofejí zistili, že kulminácia jednotlivých parametrov je rôznorodá. U dĺžky kmeňov nastáva v 7. až 10. roku života, dĺžka očníc v 11. roku života, dĺžka lopát kulminuje v 8. a 9. roku, šírka lopát v 10. a 11. roku, obvod ružíc v 10. roku, dolný obvod kmeňov v 10. roku a horný obvod kmeňov 7. a 8. roku života spolu s hmotnosťou. Najväčší podiel na výslednej bodovej hodnote CIC má parameter dĺžka lopát spolu s dĺžkou kmeňov a šírkou lopát, čo by sa mohlo primerane zohľadniť pri stanovení kritérií chovnosti a ich preferencie v príslušných regiónoch Slovenska.
j. h.