Rozšírenie v Európe
Tetrov hoľniak (Tetrao tetrix) sa vyskytuje v celej palearktickej oblasti. Obýva areál lesnej a lesostepnej zóny Európy a Ázie. Najpočetnejšie populácie žijú v Škandinávii, Bielorusku, európskej časti Ruska, ako aj v pobaltských štátoch. V centrálnej Európe žijú populácie tetrova hoľniaka v oblasti Álp a Karpát. Vo väčšine krajín európskeho areálu výskytu vykazujú populácie tetrova hoľniaka v ostatných desaťročiach mierne až výrazne klesajúci trend. Pomerne stabilné z dlhodobého hľadiska sa javia populácie tohto operenca v severských krajinách (Nórsko, Švédsko, Finsko).
Niektoré populácie tohto kurovitého vtáka v Rusku sú sťahovavé. V európskej časti areálu výskytu žijú kohúty väčšinou sedentárne, avšak u sliepok boli zistené prelety z hniezdisk až do vzdialenosti 50 až 100 km. Zriedkavé presuny aj na väčšie vzdialenosti boli zaznamenané v jesennom období vo Švédsku.
Rozšírenie na Slovensku
V ostatných tridsiatich-štyridsiatich rokoch sa územie, kde sa kedysi vyskytovali lokálne populácie tetrova hoľniaka na Slovensku, do určitej miery zmenšilo. V súčasnosti prežívajú lokálne populácie v pohoriach a kotlinách severného a severovýchodného Slovenska – Belianske, Vysoké, Západné a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra. Ďalej sa lokálne populácie vyskytujú v Chočskom pohorí, v oblasti Liptovskej a Oravskej kotliny, Oravskej Magury a Oravských Beskýd. Na východe nášho štátu zasahuje areál výskytu druhu až do Čergova, Levočských vrchov a Spišskej Magury.
Zatiaľčo ešte v roku 1975 poľovnícka štatistika udávala pre územie Slovenska 2200 jedincov tetrova hoľniaka, na prahu tretieho milénia sú reálne odhady, opierajúce sa o výskum v pohoriach stredného Slovenska, už len na úrovni 400 - 600 jedincov!
Výsledky pätnásťročného výskumu populačnej dynamiky tetrova hoľniaka v pohorí Veľkej Fatry poukazujú na kolísajúcu početnosť v lokálnych populačných jednotkách. V celoslovenských pomeroch pokles početnosti vtákov bol zaznamenaný obzvlášť v južne exponovaných lokálnych populačných jednotkách.
Znižovanie početnosti v lokálnych populáciách tetrova hoľniaka spôsobujú viaceré negatívne faktory, pôsobiace dlhodobo v súčinnosti (strata vhodných biotopov, nevhodné spôsoby obhospodarovania lúk a pasienkov, imisná záťaž životného prostredia, zvýšený predačný tlak, masová a časovo-priestorovo neusmerňovaná turistika, masový zber lesných plodov a pytliactvo). V súčasnosti je tetrov hoľniak celoročne chránený Vyhláškou Ministerstva životného prostredia z r. 1999 na ochranu živočíchov a v sadzobníku je ohodnotený na 50 000 Sk.
Hniezdny biotop a známe početnosti v podmienkach Slovenska
Tetrov hoľniak, pôvodne charakteristický obyvateľ palearktického boreálneho lesa, je v strednej Európe aspoň do určitej miery viazaný tak na lesné, ako aj lúčne prostredie.
V prírodných pomeroch Slovenska žijú dve viac-menej od seba izolované populácie tetrova hoľniaka – „kotlinová“ a „hôľna“. Kotlinová populácia prežíva v súčasnosti v oblasti Oravskej a Liptovskej kotliny (500 – 900 m n. m.). Hôľne populácie osídľujú pôvodné alebo druhotne ľudskou činnosťou vytvorené horské lúky subalpínskeho pásma nad hornou hranicou lesa (1300 – 1900 m n. m.) vo vysokých pohoriach stredného a východného Slovenska (Malá a Veľká Fatra, Západné, Belianske, Vysoké a Nízke Tatry).
Optimálny biotop tetrova hoľniaka predstavujú lúky a pasienky s rozptýlenými solitérnymi stromami a krovinami (smrek obyčajný, smrekovec opadavý, breza bradavičnatá, borovica kosodrevina, jarabina vtáčia, jelša zelená). V prírodných pomeroch Západných Karpát nachádza tetrov hoľniak ideálne podmienky z hľadiska dlhodobého prežívania lokálnych populačných jednotiek v subalpínskom pásme nad hornou hranicou lesa s rozvoľnenými porastmi smreka obyčajného a borovice kosodreviny (1450 – 1600 m n. m.). O početnosti tetrova hoľniaka u nás je málo údajov. Vo Veľkej Fatre bola zistená najvyššia hustota v jarnom aspekte 3,0 ind./100 ha.
Tetrov hoľniak vykazuje najväčší stupeň teritoriality počas zimných a jarných mesiacov (november – máj), pričom kohúty sú viac teritoriálne ako sliepky. Mimo tokaniska, tzv. arény (niekoľko desiatok metrov štvorcových) si kohúty v období jarného tokania (marec – jún) „vydržiavajú“ väčšie potravné teritóriá (niekoľko hektárov). Pre tetrova hoľniaka sú charakteristické sezónne pohyby medzi jednotlivými stanovišťami biotopu.
Výskyt a početnosť v zime
Na Slovensku je tetrov hoľniak stálym vtákom. Zimné obdobie prežívajú jedince vo svojich trvalých stanovištiach. Ako ukázali výskumy uskutočnené v pohorí Veľkej Fatry, počas zimných mesiacov sa vtáky zhlukujú do kŕdľov (3 – 40 jedincov) a spoločne v charakteristických „holubích“ formáciách sa premiestňujú medzi potravnými a odpočinkovými stanovišťami. Charakteristické rozdiely v preferencii biotopu počas zimných mesiacov (uprednostňovanie partií so stromami, resp. krovinami) sú podmienené jednak vhodnosťou odpočinkových a úkrytových miest, ako aj priaznivejšími mikroklimatickými pomermi. Nemenej významným faktorom v tomto období je aj potravná ponuka (plody a púčiky stromov a kríkov), ako aj ochrana pred potenciálnymi predátormi. V subalpínskom prostredí využívajú tetrovy hoľniaky k odpočinku aj skalné útvary, ktoré im nahrádzajú hlúčiky zakrpatených stromov absentujúce v týchto polohách. Tu nachádzajú vhodný úkryt pred potenciálnymi predátormi (najmä pred orlom skalným a jastrabom lesným), ako aj priaznivejšie mikroklimatické podmienky ako na voľnom priestranstve.
Príčiny ohrozenia druhu
Výrazné kolísanie početnosti v lokálnych populačných jednotkách tetrova hoľniaka spôsobuje viacero v súčinnosti pôsobiacich negatívnych faktorov. Z komplexu negatívnych činiteľov prostredia sa v Európe za hlavnú príčinu ohrozenia druhu vo všeobecnosti považuje narušenie celistvosti vhodných biotopov (slatiny, rašeliniská) a ich rozčlenenie intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou. Aplikácia nevhodného poľnohospodárskeho, resp. lesohospodárskeho manažmentu v životnom prostredí tetrova hoľniaka môže mať za následok jeho postupnú degradáciu. Na jednej strane príliš intenzívna pastva dobytka a oviec, na druhej strane zasa ponechanie lúčneho biotopu vytvoreného druhotne činnosťou človeka prirodzenému vývoju vedú jednoznačne k znižovaniu kvality životného prostredia tetrova hoľniaka. Časovo-priestorovo nelimitovaná pastva hospodárskych zvierat spôsobuje zmeny v rastlinných spoločenstvách pasienkov. Na stanovištiach s neúmernou koncentráciou stád dochádza až k úplnému zošľapávaniu vegetačného krytu. Podobne negatívny účinok na životné prostredie tetrova hoľniaka má ponechanie lúk a pasienkov prirodzenému vývoju, kedy pionierske dreviny postupnou sukcesiou zalesňujú otvorené stanovištia.
Globálne i lokálne znečistenie životného prostredia vplýva tiež podstatnou mierou na zhoršujúcu sa kvalitu biotopu tetrova hoľniaka a následne na zníženie pestrosti potravnej ponuky (znižuje sa druhová pestrosť bylinného podrastu a následne i hmyzích spoločenstiev). Tlak zo strany zvyšujúceho sa turistického ruchu , a to tak v letnom , ako aj zimnom období (klasické lyžovanie, výstavba lanových dráh až nad hornú hranicu lesa, skialpinizmus), ako aj časovo-priestorovo nelimitovaný zber lesných plodov, sa prejavuje tiež negatívne na životaschopnosti lokálnych populačných jednotiek tetrova hoľniaka. K týmto antropogénnym negatívnym faktorom sa v ostatných rokoch pridružuje aj významný negatívny prírodný činiteľ – nepriaznivé klimatické pomery v období výchovy mláďat. Chladné a vlhké počasie najmä počas júna významnou mierou ovplyvňuje úspešnosť hniezdenia tetrova hoľniaka. Určitý podiel na kontinuálne znižujúcich sa populačných stavoch tetrova hoľniaka majú aj prirodzení predátori (kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, diviak lesný, vlk dravý, orol skalný a krkavec čierny).
Návrh manažmentu na podporu prežívania lokálnych populácií
V oblastiach s výskytom lokálnych populačných jednotiek tetrova hoľniaka je potrebné zabezpečiť celistvosť vhodných biotopov. Praktické vykonávanie manažmentu lúčnych biotopov je rušivým faktorom počas reprodukčného obdobia tetrova hoľniaka. Poľnohospodárske aktivity na lokalitách (pastva, kosba), v ktorých sú situované tokaniská, by mali byť počas tokania a vodenia chúlostivých mláďat vylúčené (marec – júl), resp. minimalizované na čo najmenšiu mieru. Jemné časovo-priestorovo premyslené prepásanie biotopu ovcami, resp. vhodná kosba, zabraňuje prirodzenej sukcesii, a tak premene pasienkov a lúk vzniknutých druhotnou činnosťou človeka na les a zabezpečuje tak vhodnú štruktúru biotopu tetrova hoľniaka. Podobne opatrne s ohľadom na zachovanie kvality biotopu tetrova hoľniaka treba uvažovať s prípadným znovuzalesňovaním druhotne vytvorených subalpínskych lúk.
Akékoľvek ľudské aktivity (turistika, cykloturistika, klasické lyžovanie, výstavba lyžiarskych vlekov, skialpinizmus, zber lesných plodov) v oblastiach výskytu tohto kriticky ohrozeného druhu časovo-priestorovo limitovať so zreteľom na jeho ročný cyklus.
Celoročný monitoring a na únosnej miere udržovanie populácií predátorov tetrova hoľniaka, ktorých negatívny vplyv na prežívanie lokálnych populačných jednotiek je známy (kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, diviak lesný, vlk dravý a krkavec čierny).
doc. Ing. Miroslav SANIGA, CSc.
Ústav ekológie lesa SAV
Výskumná stanica
976 02 Staré Hory
Text k obrázkom: