V posledných dvoch desaťročiach ako v Českej republike, tak aj v Slovenskej republike sa znižuje výmera poľovnej plochy, predovšetkým znižovaním výmery poľnohospodárskej pôdy. Dôvodom je neustále rozširujúca sa výstavba priemyselných parkov, a rozširovanie intravilánu miest a obcí. Je oveľa ľahšie a menej ekonomicky náročné stavať na rovine, ako na kvalitatívne horšej lesnej pôde. Nielen budovy, cesty a iné stavby oberajú našu faunu o životné prostredie, ale aj iné plochy o ktorých sa chceme zmieniť.
Skládky komunálneho odpadu
Najnevhodnejšie životné prostredie si nachádzajú živočíchy a medzi nimi aj zver na veľkých prímestských skládkach odpadov. Tieto skládky často majú rozlohu aj niekoľko desiatok ha. Ich príťažlivosť pre voľne žijúce živočíchy je spôsobené tým, že sa tam vyvážajú značné množstvá zbytkov potravín. Technika na úpravu a utláčanie odpadu, priamo servíruje potravu konzumentom.
Napríklad hlavnými konzumentmi na skládke Louky u Zlína a podobne na menšej skládke neďaleko Slavičína v Zlínskom kraji sú čajky smejivé (Larus ridibundus), havrany čierne (Corvus frugilerus) a najmä krkavce čierne (Covus corax), ktorých počty postupne narastajú. Z ďalších druhov vtákov sa tam sťahujú myšiaky lesné ((Buteo buteo), bociany biele (Ciconia ciconia). Nájde sa tam aj niekoľko bažantov poľovných (Phasianus colchicus). Z cicavcov skládku navštevujú líšky hrdzavé /Vulpes vulpes), kuny skalné(Martes foina) a do sklopca bol chytený psík medvedíkovitý (Nyctereutes procionoides) a tiež medvedík čistotný (Procyon lotor). V areáloch sa pohybuje niekoľko desiatok zdivočených a tiež túlavých mačiek (Felis familiaris), ktoré sa tu neustále množia. Doposiaľ našťastie asi vplyvom sústavného dopravného ruchu a tiež pre zápach z vyrábaného bioplynu sa tam neobjavila diviačia zver.
Okrem riadených skládok odpadov existuje množstvo neriadených skládok, ktoré sú ešte väčším rizikom pre zver, a to z dôvodu, že sa priamo vyskytujú v prostredí, kde voľne žijúca zver žije. Skládky sa pre nich stávajú nebezpečnými z hľadiska šírenia chorôb a rozmnožovania parazitov a tiež zveri spôsobujú rôzne poranenia. Na týchto skládkach sa darí inváznym druhom rastlín.
Najrozšírenejšie sú nelegálne skládky odpadov. Tie pôsobia často ako pasca pre živočíšne druhy. Konzumácia odpadov spôsobuje následné zdravotné problémy, ktoré môžu viesť až úhynu jedinca pôsobením jedovatých látok, ktoré sú na tieto skládky vyvážané. Tieto skládky často spôsobujú synantropizáciu živočíšnych druhov, najmä hlodavcov, ale aj líšok hrdzavých, diviakov lesných (Sus scrofa) a na Slovensku aj medveďov hnedých (Ursus arctos). Nie je vzácnosťou nájsť uhynuté diviača s plechovkou na rypáku, alebo srnčie s plastovým kelímom zarastené na nohe.
Znečistenie prírody spôsobené skládkami negatívne vplývajú na zdravotný stav a na fyziologické a etologické vlastnosti živočíchov. Skládky odpadu majú okamžitý dopad v tom, že sa zmenšuje plocha pre mnohé živočíšne druhy a poškodzuje ich životné prostredie. Na druhej strane sa na nich zvyšujú populácie nežiaducich druhov, ktoré tu nachádzajú bohatý zdroj potravy a tiež vhodné podmienky na rozmnožovanie.
Fotovoltanické elektrárne
Do roku 2010 bolo v Slovenskej republike vybudovaných iba 20 fotovoltaických elektrární. Ku koncu roka 2012 už ich bolo vyše tisíc. V Českej republike je ich evidovaných takmer 13 000 týchto elektrární.
Elektrárne znižujú výmeru poľovnej plochy v oboch republikách o tisíce ha. Z poznatkov z Břestu na Hané vieme, že do tohto ohradeného objektu sa dostala malá zver. Diviačia zver sa nesnaží dostať dovnútra pravdepodobne z toho dôvodu, že sa vyhýba plytko zakopanému elektrickému vedeniu s vysokým napätím, ktoré je pod fotopanelmy.
Plocha pod fotopanelmi je pravidelne udržiavaná mulčovaním bez použitia chemických prostriedkov, a preto podrast na týchto plochách poskytuje dostatok semien a hmyzu pre bažanty a jarabice. Zajace, ktoré sem prenikli spôsobovali svojím pohybom spúšťanie bezpečnostnej signalizácie. Tento problém vyriešili zdvihnutím čidiel do vyššej výšky. Je to však nepatrné množstvo zveri, ktorá sa na tejto bývalej poľovnej ploche zdržuje.
Bioplynové elektrárne
Z hľadiska ľudskej spoločnosti predstavujú v posledných rokoch významný zdroj energie. Na výrobu bioplynu je možné využiť celú radu živočíšnych, ale i rastlinných surovín, ako aj odpadov zo spracovateľského a potravinárskeho priemyslu. Najväčším podielom sa na tejto výrobe podieľa fytomasa a to siláž a senáž.
V roku 2011 bolo v Slovenskej republike 30 bioplynových staníc, ktoré spracovávali fytomasu zo 77 000 ha ornej pôdy a 300 000 ha trvalých trávnych porastov. V Českej republike ku koncu roka 2009 bolo v prevádzke niečo cez 200 bioplynových staníc. V tom istom čase ich bolo v Nemecku iba okolo 40. Do konca roka 2012 ich počet v Českej republike vzrástol na 481 a ďalej narastá.
Bioplynové elektrárne na svoj chod spotrebujú obrovské množstvá zelenej hmoty a tie sa dajú dosiahnuť iba pestovaním kukurice na siláž. Práve tieto veľké plochy kukuríc, zhoršujú životné prostredie malej zveri. Naopak vytvárajú vynikajúce podmienky pre populačný rast diviačej zveri, kde okrem dostatku potravy nachádzajú aj pocit bezpečia. Okrem škôd na poľnohospodárskych kultúrach diviačia zver sa stáva aj významným predátorom malej zveri. Jej lov v týchto kultúrach je oveľa ťažšie uskutočniteľný ako v lesnom prostredí.
Pasienkové hospodárstvo
V Českej republike sa v posledných rokoch rozmáha pasienkový chov predovšetkým mäsových typov dobytka a oviec. Táto technológia využívania trvalo trávnych porastov obmedzuje chov voľne žijúcej zveri, predovšetkým z toho dôvodu, že pastviny sú oplotené. Na ohradenie okrem dreva, či elektrických ohradníkov sa často používa nielen obyčajný drôt, ale aj zakázaný ostnatý drôt.
Ohradené plochy neumožňujú prechod zveri, ktorá tu má svoje biokoridory. Chovatelia nedodržujú nariadenie, z ktorého mu vyplýva budovať takú ohradu, aby nedochádzalo k zraneniu voľne žijúcej zveri. Veľmi často na chovateľských prehliadkach trofejí vidíme poškodené parožie spôsobené na nevhodných ohradách. V okrese Zlín bol nájdený uhynutý daniel, ktorý mal na paroží omotaný drôt aj so stĺpikom oplotenia. Okrem toho ďalších päť danielov s podobnou ozdobou na paroží bolo ulovených.
V posledných rokoch sa snažia poľnohospodári chrániť svoje polia pred škodami spôsobené zverou elektrickými oplôtkami. Tým nielen znižujú výmeru poľovných revírov, ale tiež spôsobujú aj škody na zveri, keď sa táto zamotá do drôtov. V okrese Bánovce nad Bebravou, sa v roku 2013 do drôtov elektrického ohradníka zamotal a uhynul pravidelný jeleň štrnástorák s bodovou hodnotou 197,75 bodov CIC.
V tom istom roku v ďalšom revíri našli uhynutých až troch danielov. Na Slovensku zákon 274/2009 Z. z. o poľovníctve hovorí o tom, že aj poľnohospodári by mali platiť za škody spôsobené na zveri poľovníckym organizáciám a nie len poľovnícke organizácie za škody spôsobené zverou.
Niektoré hospodárske zvieratá chované v týchto ohradách celoročne. Tu sa rodia aj mláďatá. Je známe, že na popôrodné zbytky ako aj na uhynuté zvieratá a mláďatá sa sťahujú predovšetkým líšky a krkavce. Na pasienkoch krkavce ročne zabijú a skonzumujú 40 až 60 kusov jahniat a niekoľko narodených teliat. Dochádza tu taktiež ku kríženiu domácich oviec s muflónmi. Aj pasienkové hospodárstva znižujú výmeru poľovnej plochy a okrem toho majú na voľne žijúcu zver negatívny dopad pri jej migrácii.
Poľnohospodárske farmy
Lákavým prostredím pre drobné šelmy, ako sú líšky, kuny skalné a tchory tmavé (Putorius putorius) sú opustené, ale aj produkčné poľnohospodárske dvory. Napríklad na farme dojníc vo Fryštáku sa niekoľko rokov zdržuje až do 10 líšok, ktoré sa už ani neboja zamestnancov farmy. Tie počas dňa odpočívajú pod kôlňou medzi balíkmi slamy a sena. V nočných hodinách na hnojisku, kde konzumujú popôrodné zbytky z dojníc ako aj myši a potkany. Okrem toho konzumujú aj náhodnú potravu vyskytujúcu sa na farme,(ovocie, granule a pod.). Keďže tieto dvory sú nepoľovné plochy, umožňujú zvyšovať populáciu predátorom v blízkom okolí.
Ovocné sady a záhradkárske kolónie
Do intenzívnych sadov ale aj do viníc, ktoré tvoria nepoľovnú plochu preniká zajačia, srnčia, danielia a diviačia zver. Láka ich sem predovšetkým opadané ovocie a kôstky marhúľ, broskýň, sliviek a čerešní.
Diviačia zver pravidelne navštevuje aj neobrábané staré ovocné sady a to nielen v nočných, ale aj v denných hodinách a taktiež záhradkárske osady. Vzhľadom na škody, ktoré spôsobujú občanom, sú na ich sťažnosti v týchto lokalitách mimoriadne lovené aj napriek veľkému bezpečnostnému riziku. Lovia sa nielen na okrajoch obcí a záhradkárskych osád, ale dokonca aj v obciach. Ako príklad uvádzame lov diviakov v Halenkoviciach v okrese Zlín. Pri Napajedlach, sa lovia diviaky v blízkosti rušnej cesty s veľkým benzínovým čerpadlom s 24 hodinovou prevádzkou.
V našom príspevku poukazujeme na súčasný stav, ktorý si často ani neuvedomujeme, ako veľmi sa zmenšuje výmera poľovnej plochy a ako sa mení životné prostredie voľne žijúcej zveri. Pred viac ako polstoročím sa začalo písať o poľnej srnčej zveri. Okrem nej sa podľa nás, poľnou zverou stáva aj časť populácie diviačej zveri.
Určité čriedy diviačej zveri žijú po celý rok mimo lesa. V poľných revíroch im na prežitie v čase mimo vegetácie stačia rozsiahlejšie plochy krovín, trstiny, či zarastené neobhospodarované plochy. To potvrdzuje aj premnoženie diviačej zveri v najprodukčnejších poľnohospodárskych oblastiach. Niektorí poľovníci naopak tvrdia, že v lesných revíroch je početnosť diviačej zveri rovnaká, alebo klesajúca. Pritom diviačia zver je normovaná iba v lesných revíroch a z toho vyplývajúci odlov dospelých jedincov. Stavy diviačej neustále narastajú v okresoch Zlín, Uherské Hradište, Kroměříš a Břeclav. Naproti tomu v lesnatom Vsetínskom okrese stavy diviakov sa už niekoľko rokov držia na rovnakej úrovni.
Na tieto problémy upozorňujú mnohí radoví poľovníci z vlastných skúseností. Ich poznatky by bolo potrebné vedecky preveriť a hlbšie preskúmať. Lepšie by sme mali poznať etológiu diviačej zveri predovšetkým v poľných poľovných revíroch. To je možné iba venovaním viac času terénnemu výskumu, ako iba diskusiám na rôznych fórach a v tlači. Pre diviačiu zver nie je normálne, aby počas dňa pobiehala po mestských sídliskách, golfových a futbalových ihriskách, alebo po cintorínoch.
Dr. Ing. František LIBOSVÁR, Ing. Jozef HERZ, PhD.