Aj tento rok sa v oblasti Národného parku Malá Fatra podarilo zrealizovať ďalší z monitoringov medveďa hnedého. V poradí išlo už o VIII. ročník. Po skúsenostiach z niektorých minulých rokov (naposledy rok 2009), keď výsledky monitoringu do značnej miery ovplyvnili poveternostné podmienky, sme sa tento rok snažili pripraviť lepšie. Keďže už aj v júni býva nestabilné počasie, naplánovali sme okrem hlavného termínu (19. - 21.6.) aj náhradný (25. - 27.6.). Záujemcovia sa prihlasovali podľa svojich možností na niektorý z termínov, tí zanietenejší rovno na oba. Týmto spôsobom sme mali pred samotným uskutočnením plánovanej akcie predbežný prehľad o tom, koľko lokalít sa podarí obsadiť.
Od príprav uplynulo niekoľko týždňov a blížil sa deň "D". S napätím sme očakávali prognózu počasia, ktorá žiaľ nevyzerala najlepšie. A tak 20. júna v dopoludňajších hodinách padol verdikt, že akciu odložíme na náhradný termín - teda o týždeň neskôr. Počasie o týždeň neskôr nebolo lepšie. Napriek tomu sa vo Varíne stretlo 60 zanietencov, ochotných stráviť tri dni v teréne aj za cenu, že možno nič zaujímavé neuvidia. Väčšina naozaj šťastie nemala, no nejaké nové údaje sa predsa len podarilo získať.
Spôsob monitoringu
Monitoring je založený na priamych vizuálnych pozorovaniach jedincov. V rámci modelového územia sú určené pozorovacie stanovištia, z ktorých sa medvede sledujú. Nachádzajú sa v relatívne prehľadnej krajine v predhorí, na horských lúkach a okrajoch rúbaní, no vystupujú až do subalpínskeho pásma. Úlohou každého mapovateľa je zotrvať na pridelenej lokalite počas troch dní a monitorovať určený priestor. Do podkladov zaznamenáva každé pozorovanie, kde uvedie čas a dĺžku pozorovania, správanie sa a počet pozorovaných jedincov, odhad hmotnosti či výšku v kohútiku, sfarbenie, vodiace samice, rušivé činitele a ďalšie doplnkové informácie. Pozorovania sa zaznačujú aj do mapovej prílohy.
Táto metóda vzhľadom na charakter územia (pomerne vysoká lesnatosť) a relatívne nízky počet zúčastnených mapovateľov neumožňuje získať údaj o absolútnej početnosti druhu v sledovanom priestore, no toto nie je ani hlavným cieľom. Systematický monitoring realizovaný každoročne na totožných lokalitách podáva prehľad o časovo – priestorovej distribúcii a aktivite sledovaných jedincov, o ich prípadnej väzbe k danému prostrediu v konkrétnom čase, o prejavoch správania sa, a orientačne poukazuje na pohlavnú a hmotnostnú štruktúru lokálnej populácie. Sledujú sa tiež rušivé činitele v prostredí a následné reakcie zvierat na ne.
V oblasti vyhodnotenia údajov súvisiacich s počtom zaznamenaných jedincov má takýto monitoring nesporné výhody oproti konvenčným spôsobom (sledovanie pobytových znakov na transektoch). Na základe viac–menej jednoznačných charakteristík (dátum a čas pozorovania, presná lokalizácia, odhadnutá hmotnosť, sfarbenie jedincov, smer pohybu, prípadná foto a video dokumentácia) možno veľmi efektívne eliminovať duplicitné záznamy.
Lokality
Na tohtoročný monitoring bolo pripravených celkom 50 lokalít, z ktorých sa podarilo obsadiť 40. Dvadsať lokalít bolo obsadených jednotlivcami, na ďalších 20 stanovištiach boli dvojice. Pokrytá bola väčšina stanovíšť z predchádzajúcich rokov (26 z celkom31) až na miesta, ktoré sa v minulosti neosvedčili z dôvodu častej prítomnosti rušivých vplyvov (blízke chatové osady apod). Oproti minulosti sa naviac obsadilo 14 nových lokalít. Lokality sa nachádzali v rozpätí nadmorských výšok 450 m n.m. až 1430 m n.m..
Obsadenosť
Pre daný spôsob monitoringu je obsadenosť jedným z kľúčových faktorov. Za ideálny stav možno považovať pravidelnú, každoročnú prítomnosť 100 ľudí. V prvých rokoch monitoringu sa začínalo s počtom 15 – 20 ľudí. Od roku 2008 sa do akcie zapája viac ako 50 účastníkov, pričom badať každoročne mierny nárast. Tento rok sa akcie zúčastnilo 60 mapovateľov, z čoho až 55 ľudí boli dobrovoľníci. Mnoho mapovateľov sa na akcii zúčastňuje viac–menej pravidelne už od roku 2003, väčšina od roku 2007. Medzi záujemcami boli aj začiatočníci.
Výsledky
Pre daný spôsob monitoringu sa ukazujú ako kľúčové dva hlavné faktory. Jedným z nich je obsadenosť pozorovacích stanovíšť, ktorá je závislá na počte zúčastnených mapovateľov. Tu zaznamenávame každoročne mierny nárast účastníkov a situácia sa v tomto smere pozvoľna zlepšuje. Druhým, veľmi dôležitým činiteľom je počasie počas monitoringu, ktoré nedokážeme nijako ovplyvniť. Tento rok sa ukázalo, že ani stanovenie dvoch termínov (hlavný a náhradný) nemusia situáciu s nepriaznivým počasím úspešne riešiť.
V piatok poobede za zamračeného počasia s prehánkami a miernym vetrom vyrazilo na svoje stanovištia 60 mapovateľov. Lokality bolo potrebné obsadiť do 17.00 hodiny, kedy začalo vlastné pozorovanie. Dážď ako taký nie je výraznejšou prekážkou pre pozorovanie, naopak, po jeho ústupe možno očakávať zvýšenú aktivitu zvierat. Problém s pozorovaním vznikol však vo výškach nad 1000 m n.m., kde sa začala tvoriť hustá oblačnosť. Podľa záznamov jednotlivých pozorovateľov nachádzajúcich sa v hrebeňových partiách pohoria nedosahovala viditeľnosť viac ako 10 – 50 m. Samozrejme, takéto podmienky sú pre daný spôsob monitoringu absolútne nevhodné. Piatkové pozorovanie na 60 % všetkých monitorovaných lokalít z dôvodu nepriaznivého počasia v podstate ani neprebehlo, hoci ľudia sa tam fyzicky nachádzali. Tento deň prebehlo len jediné, veľmi krátke pozorovanie medveďa na južnom predhorí v nadmorskej výške 560 m n.m. Približne 150kg medveď prechádzal podhorskou lúkou o 20.20 hod.
Podobná situácia s počasím nastala aj v sobotňajšie ráno, kedy sa mali vytýčené plochy sledovať od 4.00 hodiny. Hmla dokonca zostúpila ešte nižšie, niekde na úroveň 800 m n.m. Takýto vývoj počasia nedával takmer žiadne vyhliadky na získanie nejakých údajov a zvažovalo sa predčasné ukončenie celej akcie. Mierny optimizmus priniesol intenzívnejší vietor, ktorého následkom sa začala hustá oblačnosť pretrhávať. Utíchol aj dážď a okolo obeda sa začalo ukazovať slnko. Ľudia zostali na svojich miestach a za primeraných podmienok uskutočnili večerné pozorovanie, ktoré sa začalo okolo 17.00 hodiny. Do zotmenia bolo uskutočnených 9 pozorovaní, v rámci ktorých sa nezameniteľne videlo 11 medveďov. Len v jednom prípade je možné určiť pohlavie, keď bola videná vodiaca medvedica s dvoma mláďatami v druhom roku života.
V nedeľu bolo počasie ešte o niečo priaznivejšie. Napriek tomu sa v ranných hodinách uskutočnili iba 3 pozorovania so zhodným počtom medveďov (3). Tri z lokalít v SZ časti územia ostali sledované ešte aj večer, keď bol monitoring už oficiálne ukončený. Tu boli videné ďalšie 3 medvede.
V priebehu troch dní bolo uskutočnených celkom 18 pozorovaní medveďov, v rámci ktorých sa videlo 20 jedincov. Dva z medveďov však boli pozorované v priebehu dvoch dní a to v sobotu večer a v nedeľu ráno na totožnej lokalite. Súhrnný počet vizuálne pozorovaných a jednoznačne identifikovaných jedincov je tak 18 ks. Aktivita medveďov bola zaznamenaná najmä večer (13krát) po 20. hodine. Večerné pozorovania trvali v priemere 15 minút, najdlhšie malo 1.45 hod. Ranné pozorovania boli menej časté (5krát) a krátke. Začínali už o 4.20 hod. a zvyčajne okolo 5.00 boli už medvede zalezené v porastoch. V jednom prípade bol medveď na odľahlej lokalite pozorovaný až do 7.45 hod, pričom toto pozorovanie trvalo takmer dve a pol hodiny. Na pozorovaných lokalitách medvede vyhľadávali a konzumovali potravu (13krát). V piatich prípadoch medveď len monitorovanou lokalitou prechádzal.
Počas monitoringu neboli zaznamenané významnejšie rušivé činitele. Najčastejšie sa jednalo o hluk z niektorých chatových osád, vzdialených od pozorovacích stanovíšť cca 0,5 – 1 km. Na tieto podnety však podľa pozorovaní medvede v podstate nereagovali. V jednom prípade bol medveď odplašený zdanlivo zanedbateľnou nepozornosťou pri zatváraní dverí na posede.
Okrem týchto pozorovaní sa zaznamenala prítomnosť medveďa aj nepriamo. Išlo o tri prípady. Jedenkrát sa našla čerstvá stopa o šírke 12 cm na monitorovanej lokalite. Stopu zanechal medveď v noci, nakoľko pri príchode na túto lokalitu v piatok večer nebola na mieste zistená. Podobný bol aj druhý prípad, kedy sa pri návrate z lokality v predhorí (tieto bolo možné na noc opustiť) našla čerstvá stopa na rozblatenej poľnej ceste. V treťom prípade bol medveď vyrušený príchodom na lokalitu, kedy len hlasno vetril a odskočil do priľahlého porastu kosodreviny. Toto pozorovanie bolo skôr akustické ako vizuálne, trvalo len veľmi krátko a naviac prebehlo za hustej hmly.
Záver
Malá Fatra má za sebou VIII. ročník monitoringu. Skúsenosti z minulých rokov ešte stále poukazujú na niektoré slabé miesta zvolenej metódy, ktoré sa snažíme priebežne odstraňovať. Už budúci rok sa bude postupovať podľa mierne modifikovanej metodiky. Cieľom úpravy je ovplyvniť výsledky vo vzťahu k počasiu, ktoré je zdá sa jedinou vážnejšou prekážkou. Pri priaznivom počasí sa v minulosti dosahovali takmer dvojnásobné počty pozorovaní, hoci sa obsadzovalo menej stanovíšť! Veríme, že budúci rok obsadíme cez 50 lokalít a získané údaje budú zasa o niečo bližšie realite.
Na záver chcem touto formou poďakovať Správe Národného parku Malá Fatra za poskytnutie priestorov a podporu celej akcie. Vďaka poľovným združeniam a spolkom (PS Sučany, Bránica – Belá, Omnitrade, Vrátna, Jedľovina – Varín) bolo možné niektoré lokality sledovať z posedov, čo v danom počasí padlo naozaj veľmi vhod. Vďaka však patrí najmä všetkým dobrovoľníkom a kamarátom, bez podpory a prítomnosti ktorých by sa akcia vôbec neuskutočnila. Zdá sa, že na tomto sa ani v budúcnosti nič nezmení ...
Michal KALAŠ
Fatranský spolok
www.malafatra.org