Poľovníci na Slovensku si v roku 2010 pripomínajú už 90 výročie od vzniku celoslovenskej poľovníckej organizácie. Za uplynulých 90 rokov sa v nej vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Za tie roky sa toho v poľovníckej organizácii veľa urobilo v prospech poľovnej zveri ale aj veľa zmenilo nielen v názvoch ale aj v celej činnosti. Aspoň v krátkosti sa snažíme načrtnúť tie udalosti, ktoré ovplyvňovali dianie v tejto organizácii počas uplynulých rokov
Dekrét Jozefa II. z roku 1786 prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov (poľovných revíroch) trval u nás až do roku 1948. Podobne aj legislatívno-právna úprava poľovníctva a to zákonný článok XX/1883 o poľovníctve vydaný Františkom Jozefom I. Poľovníci, ktorí si prenajali právo poľovníctva sa začali združovať do miestnych spolkov. Prvý takýto spolok bol zaznamenaný v Kežmarku. V týchto spolkoch sa riadili svojimi pravidlami, ktoré neboli jednotné.
Po skončení I. svetovej vojny stavy zveri následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli. Okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zveri. Aby sa tomuto drancovaniu prírodného bohatstva na území Slovenska zabránilo, bolo potrebné postupovať jednotne. To je možné iba vtedy, ak je vytvorená jednotná poľovnícka organizácia. S myšlienkou zjednotiť poľovníkov na území novovytvoreného štátu prišiel generál zdravotníctva MUDr. Ján Červíček. Hoci bol českej národnosti, vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva ako na Slovensku, tak aj v Podkarpatskej Rusi, ktorá taktiež bola začlenená do ČSR. Jeho myšlienky premeniť ju na skutočnosť sa chopili poľovníci z Bratislavy. Na základe verejnej výzvy založiť Lovecký ochranný spolok pre Slovensko sa ustanovujúce valné zhromaždenie uskutočnilo 10. decembra 1920 za účasti 43 registrovaných a 33 zakladajúcich členov. Za prvých 5 rokov počet členov vzrástol na 2568, ktorí boli organizovaní v 25 pobočkách. Spolok sa stal odborným zástupcom v trestných veciach pytliakov. Presadil obmedzenie vydávania zbrojných preukazov na lovecké pušky a tiež poistil svojich členov za škody pri poľovačkách. Presadil zákaz odstrelu kamzíkov vo Vysokých Tatrách, ako aj zákaz odstrelu medveďa hnedého a dropa fúzatého na niekoľko rokov.
Žiaľ zakladateľ a prvý predseda LOS nestačil realizovať všetky svoje myšlienky v prospech poľovníctva, nakoľko vo veku nedožitých 60 rokov dňa 7. apríla 1924 zomrel. Na jeho počesť bol založený fond, z ktorého sa poskytovali prostriedky vdovám a sirotám po lesníkoch a poľovníkoch, ktorí, zahynuli pri potláčaní pytliactva. V roku 1926 sa v Poprade konala poľovnícka výstava, ktorú svojím rozsahom porovnávali s výstavou vo Viedni. Jej organizátor Vidor Juráň sa stal prvým redaktorom spolkového časopisu. Ten začal vychádzať v marci 1927 v dvoch jazykoch v slovenčine sa menoval Lovec a v maďarčine Vadász. Na medzinárodnom kongrese v novembri 1928 , ktorý sa konal v Nových Zámkoch vznikla myšlienka na založenie Medzinárodnej poľovníckej organizácie. Tá sa uskutočnila v roku 1930 za účasti 48 delegátov z 22 štátov, ktorí sa stretli v Paríži. Založili Medzinárodnú radu pre poľovníctvo (Conseil International de la Chasse). V Československubol prijatý Malý poľovný zákon č.98/1929 Zb. ako doplnok zákona č. XX/1883. V roku 1932 vznikla Myslivecká komora Československej republiky, tá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. O dva roky neskôr sa uskutočnilo Mimoriadne VZ LOS v Žiline za účasti zástupcov ČSMJ.Delegáti sa dohodli na zjednotení oboch poľovníckych organizácií od 1. 1. 1935. Okrem toho boli prijaté nasledovné zmeny
-Lovecký ochranný spolok LOS pre Slovensko sa zmení na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku. Členmi sa stali miestne skupiny LOS a spolky ČSMJ na Slovensku, ktoré sa premenovali na lovecké spolky.
-Zemský zväz LOS pre Slovensko bude viesť vlastnú administratívu a riešiť agendu spojenú s poistením členov. Jeho úradným časopisom je Lovec v jazyku slovenskom a Vadászlap v jazyku maďarskom.
- Za každého svojho člena na rok zaplatí ČSMJ 2 Kčs.
-Schválil sa návrh stanov pre lovecké ochranné spolky, ktoré sa stali samostatnými spolkami podľa spolkového práva.
V tom istom roku bola vydaná prvá poľovnícka kniha písaná po slovensky „Naše poľovníctvo“. Jej autormi boli Cyprián Čech, František Vodička a Dr. Viliam Záborský. Politické udalosti a štátoprávne zmeny postihli aj poľovnícku organizáciu. V roku 1938 bolo z územia Slovenska odčlenených 21 okresov Maďarsku. Počet členov klesol na 4 643 členov. Po rozpade Československa sa Zemský sväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku premenoval na Sväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku. Zo Slovenska museli odísť takmer všetci osvedčení kynológovia českej národnosti. Slovenskej poľovníckej kynológie sa ujal Koloman Slimák. Už v roku 1939 založil Slovenskú plemennú knihu, v ktorej boli evidované všetky plemená psov. Vypracoval chovateľský poriadok ako aj skúšobné poriadky pre jarné a jesenné skúšky stavačov, ktoré odsúhlasil Sväz LOS.
Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 – 1945 nastal v celoslovenskej spolkovej činnosti určitý útlm. Spolkový život v regionálnych organizáciách tam kde to podmienky dovoľovali naďalej aktívny. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 Povereníctvo SNR pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území s titulu vysokých strát zveri počas prechodu frontu. VZ LOS sa uznieslo vydávať nový odborný dvojtýždenník Poľovnícky obzor. Za jeho redaktora bol zvolený Július Kňazovický. V roku 1946 bol vyhláškou č. 760/1946 povolený odstrel slúk, hlucháňov, tetrovov, divých kačíc a divých husí. Odstrel zajacov a jarabíc bol povolený iba v 19 okresoch južného Slovenska.
Už 23. 2. 1946 sa v Brne stretli zástupcovia ČSMJ a LOS. Podľa dohody sa mali vytvoriť 3 zemské zväzy: český, moravsko-sliezky a slovenský. LOS od paritného zastúpenia z finančných dôvodov dobrovoľne odstúpil. Koncom roka 1946 mal LOS 11 056 členov.Napriek tomu už o rok 11. 5. 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. Za ústredného predsedu bol zvolený Ing. Ján Zatloukal. Podpredsedami sa stali predsedovia zemských zväzov a to Ing. J. Drbal za Český zväz, Dr. T. Nussbaum za Moravsko-sliezky zväz a Dr. Igor Dula za Slovenský zväz. Ústredným tajomníkom sa stal Ing. H. Pelikán. Koncom roka bol prijatýPrvý jednotný poľovnícky zákon pre celé územie Československa pod číslom 225/1947 nazývaný ako Ďurišov zákon o poľovníctve. Nadobudol v platnosť od 1. 1. 1948. Ukončil viazanosť poľovného práva od vlastníctva pôdy podľa zákona č.XX/1883.
Na riadnom valnom zhromaždení LOS v marci 1949 bol zmenený názov poľovníckej organizácie na Sväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku Zložkami zväzu sa stali poľovnícke ochranné spolky, ktorých pôsobnosť sa vzťahovala na jeden politický okres. Stanovy zaviedli povinnosť každého člena odoberať spolkový časopis a novým členom podrobiť sa skúške z poľovníctva. Taktiež určilo povinné dodávky diviny na verejné zásobovanie. Do VZ mal Zväz POS 15 053 členov. Ďalšia zmena názvu poľovníckej organizácie bola prijatá na VZ v roku 1952 na Zväz poľovníckych ochranných združení na Slovensku. (POZ). Okrem toho vytvorilo novú organizačnú zložku a tou boli Krajské poľovnícke ochranné združenia (KPOZ) Táto organizácia mala monopolné postavenie s povinným členstvom každého aktívneho poľovníka. Základnými organizačnými zložkami boli poľovnícke ochranné združenia. Ich stanovy boli po prvý krát súčasťou stanov Zväzu POZ, pričom sa nevyžadovalo ich osobitné schvaľovanie. Najvyšším orgánom zväzu sa stal zjazd delegátov KPOZ, ktorý zvoláva výbor zväzu raz za tri roky.
V marci v roku 1953sa v Prahe uskutočnil I. celoštátny zjazd Československej mysliveckej jednoty. V súvislosti reorganizácie niektorej poľnohospodárskej tlače bolo rozhodnuté, že časopis Poľovnícky obzor bude zlúčený z časopisom Stráž myslivosti a bude vydávaný celoštátny poľovnícky časopis Myslivost“.
Za účasti členov ÚV ČSMJ a zástupcov nadriadených orgánov zasadal v júli 1957 výbor Zväzu POZ. Podstatným bodom tohto rokovania bolo zlúčiť malé revíri do väčších celkov. Taktiež zaujímavá bola informácia kynologického referenta, že na medzinárodnej výstave psov vo Viedni sa po prvý krát zúčastnilo aj 19 psov zo Slovenska. Z nich bolo až 16 ohodnotených známkou výborný, pričom 6 získalo titul šampión a 4 sa stali čakateľmi na tento titul.
V roku 1958 sa uskutočnili dve významné osvetové akcie. Začiatkom roka začal vychádzať spoločný časopis pre poľovníkov a rybárov „Poľovníctvo a rybárstvo“. Koncom roka sa uskutočnila v Bratislave v budove Slovenského národného múzea I. Celoslovenská poľovnícka výstava.
Úradným vestníkom Povereníctva poľnohospodárstva č. 42/1959 sa pre uchádzačov o prvý poľovný lístok zavádza po absolvovaní teoretického kurzu jednoročná praktická príprava pred skúškou. Taktiež sa zvýšili požiadavky na kvalifikáciu skúšobných komisárov.
Do života sa uviedol Jún – Mesiac poľovníctva, ktorého cieľom bolo informovať verejnosť o skutočnom stave poľovníctva a o jeho význame a vzťahu k prírode a poľovnej zveri. Na zjazde delegátov KPOZ. V zmenených stanovách bolo prijaté upevňovanie organizačnej poľovníckej disciplíny a utváranie klubov poľovných psov. Právomoc v disciplinárnom konaní sa z komisií preniesla na výbory jednotlivých zložiek. V Modranke pri Trnave bola daná po Šali a Trebišove tretia komorovacia stanica.
IV. mimoriadny celoštátny zjazd Československej mysliveckej jednoty sa konal v roku 1961 v Prahe. Schválil jednotné utvorenie okresných a krajských organizácií v súlade s novou územnou organizáciou štátu. Najpodstatnejším bodom bola zmena, ktorou z dvoch doteraz samostatných poľovníckych organizácií sa vytvorila jedna celoštátna – Československý poľovnícky zväz (ČSPZ) s Ústredným výborom v Prahe. Zväz sa stal zložkou Národného frontu. Schválil nové Stanovy ČSPZ. Základnými organizačnými zložkami sa stali Jednoty. Doterajší Zjazd KPOZ zmenil na konferenciu ČSPZ. Do Ústredného výboru ČSPZ sa dostali iba dvaja Slováci a to František Tupík a Dr. Štefan Teren. V skutočnosti zanikla samostatná slovenská poľovnícka organizácia.
Na základe vzniku celoštátnej poľovníckej organizácii Slovenská plemenná kniha bola od vzatá do Prahy. Do plemennej knihy bolo dovtedy zapísaných 1 346 vrhov a 6 525 šteniat a 40 importovaných psov. Pôsobnosť a činnosť slovenského výboru z uvedených dôvodov aj na iných úsekoch poľovníckej činnosti sa zminimalizovala. V roku 1962 bolo činných 11 chovateľských klubov poľovných plemien psov a to: klub chovateľov farbiarov, duričov, hrubosrstých stavačov, dlhosrstých stavačov, krátkosrstých stavačov, českých fúzačov, anglických stavačov, španielov, jazvečíkov, foxteriérov a klub teriérov. Národné zhromaždenie prijalo Zákon o poľovníctve č.23/1962 Zb. Týmto zákonom sa odpútalo právo poľovníctva od vlastníctva k pôde a zosilnil sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje najnižšiu výmeru poľovného revíru.
ÚV ČSPS vydal s platnosťou od 1.1.1963 smernicu na konanie chovateľských prehliadok trofejí ulovených v predchádzajúcej poľovníckej sezóne. Ďalšia smernica ÚV ČSPS zavádzala povinné zvody psov, ktoré sa každoročne uskutočnia v období od 1. 3 do 10. 4.
Medzinárodná kynologická organizácia FCI na svojom zasadaní v Lisabone uznala Slovenského kopova za národné plemeno poľovných psov. Prvá prehliadka kopovov sa uskutočnila ešte v roku 1936 v Banskej Bystrici. Tu sa vyberali jedince do kontrolovaného chovu. Zásluhu na vyšľachtení tohto plemena mali predovšetkým Koloman Slimák a Andrej Renčo.
V Brne sa v dňoch 5.- 27. 6. 1965 uskutočnila Celoštátna poľovnícka výstava na ktorej bolo vystavovaných 1 269 trofejí, z toho bolo 447 jeleních a 322 srnčích trofejí. Súčasťou výstavy bola v dňoch 19. – 20. 6. aj Svetová výstava psov na ktorej bolo predvedených 1 805 psov. Počas výstavy z príležitosti 20. výročia oslobodenia Československa ÚV ČSPS udelil 18 členom ČSPZ odznaky I. stupňa a 77 členom odznaky III. stupňa. Počas konania výstavy sa na Dunaji sa dňa pretrhla hrádza a vody Dunaja zaplavili vyše 70 000 ha pôdy a ďalších 41 000 ha bolo podmáčaných. Na poľovnej zveri v okresoch Dunajská Streda a Komárno došlo k značným stratám.
Začiatkom roka 1966 sa v rámci etapy zazverovania postihnutých oblastí povodňou dodalo 2 250 bažantov a 1 831 zajacov. V jarných mesiacoch sa do postihnutých oblastí záplavou dodalo ešte 2 915 jarabíc 1024 zajacov a250 bažantov. Hodnota vypustenej zveri bola 1 048 000 Kčs.
V Prahe konal VI. ( mimoriadny ) zjazd ČSPS, ktorí sa okrem iného uzniesol zrušiť Jednoty a krajské výbory ČSPZ. Do organizačného systému začlenil poľovnícke združenia a taktiež vytvoril PZ členov bez revíru. Pri okresných výboroch SV ČSPZ a ÚV ČSPS vytvoril disciplinárne senáty. Zrušilo sa direktívne predpisovanie štátnych dodávok diviny do štátnych fondov a živej zveri na export. Zaviedlo sa doškoľovanie členov SPZ. Na Slovensku bolo 2 632 revírov z rozlohou 4 166 048 ha a 24 182 členov. Československo obnovilo svoje členstvo v Medzinárodnej poľovníckej organizácii CIC, ktorá obnovila svoju činnosť po II. svetovej vojne už v roku 1950 až v tomto roku.
Ústavný zákon č. 143/68 vytvoril federatívne usporiadanie Československa. Tým sa umožnilo opätovné vytvorenie samostatnej poľovníckej organizácie. Riadenie poľovníckej kynológie Slovenska v plnom rozsahu prešlo na SV ČSPZ. Taktiež sa delimitovala činnosť podniku Odchyt zveri na Slovensku v prospech slovenských orgánov ČSPZ. SV ČSPZ , schválilo akčný program ČSPZ, ktorý predložilo SNR odboru pre poľnohospodárstvo a výživu v ktorom bol aj návrh novej organizačnej štruktúry poľovníckej organizácie na Slovensku. V decembri sa konalo Predsedníctvo SV ČSPZ už v Dome poľovníkov na Štefánikovej ulici 6/d, ktorý bol po kúpe zrenovovaný. Od roku 1936 sídlila kancelária poľovníckej organizácie na Slovensku až doposiaľ na Ventúrskej ulici č. 3 v Bratislave, kde mala k dispozícii iba dve kancelárie a sklad. Pôvodný návrh bol vystavať novú budovu Domu poľovníkov, no táto alternatíva sa nerealizovala.
Ustanovujúci zjazd Slovenského poľovníckeho zväzu sa konal v dňoch 21. – 22. 6. 1969 v Bratislave Zúčastnilo sa ho 76 delegátov, ktorí zastupovali 29 851 členov. Delegáti okrem iných materiálov schválili 49 konkrétnych úloh SPZ, stanovy SPZ a zvolili 39 členný Ústredný výbor. Aj v ňom až do roku 1993 bolo členstvo každého aktívneho poľovníka povinné. Koncom roka sa v Brne konala spoločná schôdza ÚV SPZ a ÚV ČMS. Tu došlo k dohode v otázke zahraničných stykov. Určili sa zásady zastupovania oboch zväzov v CIC a FCI. Rozhodlo sa o usporiadaní celoštátnej výstavy v roku 1971 ešte pred Svetovou výstavou v Budapešti.
V Bratislave sa 25.6. 1970 sa stretli zástupcovia SPZ a ČMS aby vytvorili Federálny výbor poľovníckych zväzov v ČSSR. V tom istom roku sa v októbri konali oslavy 50-ročného trvania poľovníckej organizácie na Slovensku Zúčastnilo sa ich 96 slovenských poľovníkov. Ako aj delegácie poľovníckych organizácií z Ruska, Bieloruska, Ukrajiny, NDR, Maďarska, Poľska, Bulharska, Rumunska, Mongolska a Juhoslávie. Prítomní boli stranícky a vládny činitelia. Po prvý krát tam zazneli slávnostné lesnice na hudbu hudobného skladateľa Tibora Andrašovana. Ten bol aj autorom a interpretom poľovníckeho pochodu. Po prvý krát boli udeľované zlaté, strieborné a bronzové medaile za významné zásluhy o rozvoj poľovníctva. ktorými boli vyznamenaní zahraniční hostia a politický a štátny predstavitelia ako aj delegáti z jednotlivých okresov. Tieto medaile sa stali najvyššími poľovníckymi vyznamenaniami. Pri tejto príležitosti bola vydaná aj pamätná medaila, odznak a kniha s názvom „50 rokov slovenského poľovníctva“
Významným podujatím bola Svetová poľovnícka výstava, ktorá sa konala v dňoch 27. 8. – 30. 9. 1971v Budapešti. Výstavy sa zúčastnilo 45 štátov. Na výstave obodovali 5 061 trofejí zo 124 druhov zveri. Trofejam bolo udelených 379 zlatých, 542 strieborných a 610 bronzových medailí.
V roku 1975 plénum ÚV SPZ schválilo pokyny o používaní poľovne upotrebiteľných psov a ich kvalifikáciu a o počtoch potrebných pre jednotlivé poľovné revíry ako aj šľachtenie Slovenského hrubosrstého stavača a zaviedlo od budúceho roku povinné tetovanie šteniec poľovných psov. V tomto roku sa po prvý krát uskutočnili strelecké prebory FV. Najúspešnejším Slovenským strelcom bol Ing. Eduard Hýroš, ktorý skončil na batérii na 2 mieste a na 4 mieste na oblúkovom strelišti. Prvým Majstrom streľby SPZ sa stal v guľovom trojboji Ing. Miroslav Sivčák zo Žiliny.
Napriek snahám poľovníkov, nepodarilo sa udržať stavy jarabíc na požadovanej výške. Jej stavy zmenou hospodárenia na poľnohospodárskej pôde a to vytváraním veľkých lánov, zmenou osevných postupov, ale aj zavádzaním závlah a vysokej chemizácii neustále klesali. Z uvedeného dôvodu Predsedníctvo ÚV SPZ podalo v roku 1977 na MPVž SSR návrh, aby sa jarabica stala až do odvolania celoročne chráneným druhom zveri.
V roku 1980sa v Nitre konala Celoštátna poľovnícka výstava. Táto výstava bola v poradí druhá
z medzinárodnou účasťou v ČSSR a prvá na Slovensku. Na výstave bolo vystavených 4 573 trofejí. Okrem ČSSR sa tu prezentovali trofejami poľovnícke organizácie Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska, Rumunska a ZSSR. Po prvý krát sa na tejto výstave hodnotili lebky líšok a jazvecov podľa návrhu Ing. Pavla Hella, CSc. a Ing. Jozefa Herza. Pri príležitosti 60 výročia SPZ udelilo predsedníctvo ÚV SPZ po prvý krát nové najvyššie vyznamenanie Zlatý kamzík ktoré udelilo straníckym a vládnym činiteľom a niektorým členom SPZ. Okrem toho udelilo vyznamenania za zásluhy o rozvoj slovenského poľovníctva I. stupňa školám a inštitúciám a tiež členom SPZ. V tomto roku bolo na Slovensku až 22 strelníc s 15 vrhačkami, ktoré spĺňali olympijské parametre. Okrem toho 27 batériových strelníc s 3 až 6 vrhačkami, 28 oblúkových strelíšť, 16 strelíšť na bežiace terče, 22 strelíšť vysoká veža a 25 strelníc na streľbu s guľových zbraní a malokalibrovky.
V dňoch 14. 6. – 12. 7. 1981 sa v Plovdive konala Svetová poľovnícka výstava. Výstavy sa zúčastnilo vyše 60 štátov, z ktorých trofeje vystavovalo iba 24. Aj tak tu bolo vyše 10 500 trofejí rôznych druhov zveri. Z európskych druhov zveri bolo udelených 5 151 zlatých, 3 470 strieborných a 3 691 bronzových medailí. Z toho trofeje z Československa získali 920 zlatých a 7 strieborných medailí. Valné zhromaždenie FCI, ktoré sa konalo 6. 6. 1983 v Madride schválilo štandard Slovenského hrubosrstého stavača a uznalo ho za nové plemeno poľovných psov. Na jeho vyšľachtení majú zásluhu predovšetkým Koloman Slimák, Vladimír Šiška, Ing. Jozef Jursa a František Siget. K medzinárodným úspechom slovenskej kynológie prispeli aj organizátori výstav psov v Nitre. Ktorí od roku 1984 každoročne organizujú medzinárodnú výstavu psov všetkých plemien.
Po politických a spoločenských zmenách, ktoré nastali po novembri 1989 sa v roku 1990 v Bratislave mimoriadny zjazd SPZ za účasti 113 delegátov, ktorí boli zvolení v tajných voľbách. V prijatom uznesení zjazd súhlasil s rehabilitáciou bývalých členov SPZ, vylúčených po roku 1968 za ich politické postoje a vrátením im členstva ak o to požiadajú. V tom istom roku sa v Malante pri Nitre konalo stretnutie zástupcov poľovníckych organizácií niektorých európskych krajín za účasti Dr. Heinrich III. Prinz Reuse, predsedu CIC. Okrem neho sa stretnutia zúčastnil Werner Trense, Generálny tajomník CIC a Dr. Susane Linnová, koordinátorka zahraničných stykov medzi členskými štátmi CIC. Zúčastnili sa ho zástupcovia poľovníckych organizácií z Bulharska, Juhoslávie, Poľska, RSFSR, Rumunska, Švajčiarska. Za FV poľovníckych zväzov ČSFR sa stretnutia zúčastnili Ing. Juraj Moravčík, predseda ÚV SPZ, prof. Ing. Josef Hromas, predseda Českého mysliveckého svazu, Ing. Václav Hanuš, podpredseda Českého mysliveckého svazu a Ing. Milan Ďurica, tajomník ÚV SPZ. Cieľom stretnutia bolo hľadať cesty a spôsoby spolupráce prostredníctvom novej Európskej poľovníckej únie.
V roku 1991 sa po prvý krát v Antole , v súčasnosti sv. Anton, uskutočnili Dni Sv. Huberta, ktoré sa stali celoslovenskými dňami a v tomto roku oslavujú už svoje 20 výročie. Okrem týchto celoslovenských dní sa postupne začali organizovať aj okresné, regionálne, ale aj v niektorých PZ dni Sv. Huberta. Tieto dni šíria osvetu medzi nepoľovníckou verejnosťou. Vznikol ZVEREX- Správa hospodárskych zariadení Ústredného výboru Slovenského poľovníckeho zväzu so sídlom Bratislava. Zabezpečoval chytanie a export zveri ako aj spracovanie diviny. Predsedníctvo ÚV SPZ schválilo vzhľadom na spoločenské zmeny preambulu Poľovníckeho poriadku SPZ v nasledovnom znení: Prvoradou úlohou poľovníka má byť starostlivosť o plánovitý rozvoj poľovníctva ako celospoločenskej hodnoty. Má preto poznať život a životné prostredie zveri a byť ochrancom prírody. Má byť čestný, nesebecký a disciplinovaný, má mať zmysel pre kolektívne spolužitie v poľovníctve i v občianskom živote. Ako člen poľovníckeho zväzu má sa aktívne zúčastňovať na práci zameranej na rozvoj poľovníctva, dochvíľne plniť svoje členské povinnosti a disciplinovane sa podriaďovať uzneseniam zväzových orgánov. Poľovník má poznať a dodržiavať ustanovenia zákona o poľovníctve, zákona o ochrane prírody, zákona o lesoch, vykonávacie predpisy a Stanovy SPZ. Má pravidelne sledovať poľovnícku tlač a literatúru, využívať najnovšie výsledky poľovníckeho výskumu a praxe. MV SR registrovalo Stanovy SPZ v ktorých sa menia názvy organizačných zložiek a funkcií SPZ. Táto zmena nemala žiadny vplyv na kompetenciu organizačných zložiek orgánov a funkcií a nemala ani žiadny vplyv na práva a povinnosti členov SPZ. Napríklad Zjazd SPZ sa zmenil na Snem SPZ , Predsedníctvo ÚV SPZ na Prezídium SPZ.
Koncom roka 1992 sa v Hlohovci, okres Břeclav zišiel FV poľovníckych zväzov ČSFR. Zaoberal sa novým štátoprávnym usporiadaním – vzniku dvoch samostatných štátov. Schválil paritné ekonomické vyrovnanie oboch národných poľovníckych organizácií. Poverilo oboch predsedov a tajomníkov, aby po zániku ČSFR osobnými rokovaniami zabezpečili v CIC a FCI automatický a kontinuálny prevod práv a povinností oboch národných poľovníckych zväzov k týmto orgánom.
Dňom 1. januára 1993 vznikla Slovenská republika. Do platnosti zákon NR SR č. 99/93 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a viaže sa na článok 44 Ústavy SR. SPZ zastupuje členskú základňu v poľovníckej činnosti doma i v zahraničí a Zákon o zbraniach a strelive č. 246/1993 Z. z. V tomto roku v zmysle zákona č. 83/1990 o združovaní občanov sa SPZ stala nemonopolnou organizáciou. Poľovnícky a rybársky zväz spolu s Mgr. Ladislavom Grmanom, vytvorili firmu PaRPRESS, ktorá vydávala naďalej časopis Poľovníctvo a rybárstvo a tiež poľovnícku a rybársku literatúru. SPZ zorganizoval ustanovujúcu schôdzu jednotnej kynologickej organizácie na Slovensku, za účasti doteraz existujúcich a FCI prostredníctvom FV MS v ČSFR zastrešených kynologických organizácií: Slovenského poľovníckeho zväzu, Slovenského kynologického zväzu a Zväzu športovej kynológie. Zúčastnené zväzy schválili založenie spoločnej kynologickej organizácie s názvom Slovenská kynologická jednota so sídlom pri SPZ v Bratislave. Od jej vznikla do súčasnosti vedie Ing. Štefan Štefík. Jeho zásluhou aj ako člena FCI bola v Bratislave uskutočnená Svetová výstava psov všetkých plemien, na ktorej bolo vystavovaných vyše 30 000 psov. Slovenskí poľovníci v súčasnosti chovajú vyše 10 000 poľovne upotrebiteľných psov, čo vysoko prekračuje potreby stanovené Zákonom o poľovníctve. V novembri sa v Nitre konal VI. snem SPZ už v novej samostatnej Slovenskej republike. Snemu sa zúčastnilo 98 delegátov z hlasom rozhodujúcim, 29 delegátov z hlasom poradným.
Klubu histórie slovenského poľovníctva ako záujmového klubu členov SPZ vznikol v roku 1995. Pri príležitosti 75. výročia založenia poľovníckej organizácie, členovia klubu odhalil v Dome poľovníkov pamätnú tabuľu Dr. Jánovi Červíčkovi.
V roku 1996 v Leviciach sa uskutočnila okrem chovateľskej prehliadky aj prehliadka amatérskych poľovníckych filmov a seminár o malej zveri. Bol to základ Levických poľovníckych dní, ktoré každoročne prilákajú množstvo návštevníkov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Dňa 21. 9. 1996 bol v Bruseli prijatý SPZ do FACE (Fédération des Associations de Chasserus de ľUE) Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie. Táto nezisková organizácia založená v septembri 1977 zastupuje záujmy vyše 7 miliónov poľovníkov.
Dňom 1. 1. 1997 vstúpil do platnosti Zákon č. 221/1996 Z. z. o územnosprávnom usporiadaní Slovenskej republiky. Doteraz mal SPZ 36 OkO SPZ a 2 MsO SPZ. Týmto dňom je na Slovensku až 79 okresov. V novo vzniknutých okresoch vznikli samostatné OkO SPZ a v ďalších RgO SPZ (regionálne, ktoré vytvorili novo vzniknuté okresy rozpadom starého okresu).
V Gabčíkove sa v auguste 1998 uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Prezídia SPZ pri príležitosti návštevy členov Rady Českomoravskej mysliveckej jednoty. Zo spoločného stretnutia sa zástupcovia oboch zväzov dohodli: Aj naďalej zachovávať priateľské a odborné styky. Naďalej sa vzájomne informovať o poľovníckej problematike a postupe oboch poľovníckych organizácií. Spoločne koordinovať činnosť na medzinárodnej úrovni v prospech zveri a poľovníctva. To sa potvrdilo aj v roku 2002 na zámku Ohrada v Čechách, kde po spoločnom rokovaní Mysliveckej rady ČMMJ a Prezídia SPZ predseda ČMMJ prof. Ing. Josef Hromas, CSc. a prezident SPZ Ing. Marián Lipka, CSc., podpísali zmluvu o spolupráci oboch zväzov. Slovenský poľovnícky zväz zorganizoval v Nových Zámkoch medzinárodné sympózium „70 rokov od vzniku myšlienky založiť CIC“. Sympózia sa zúčastnili predstavitelia svetových i európskych poľovníckych organizácií a predstavitelia poľovníckych zväzov. Zahraničných hostí prijal minister pôdohospodárstva Ing. Pavol Koncoš a Doc. Dr. Jozef Migaš, CSc., predseda NR SR. Na Slovensku sa po prvý krát v existencii medzinárodných organizácií stretli zástupcovia CIC, FACE a FCI.. Sympózia sa zúčastnili zástupcovia takmer všetkých inštitúcií, ktoré majú dočinenia s poľovníctvom. Pri tejto príležitosti tohto jubilea SPZ vydal knihu Ladislava Molnára a kol. pod názvom “ Od Nových Zámkov po Paríž “ a tiež pamätné plakety, ktorej autorom je akad. maliar Viktor Bilčík. Cieľom sympózia bolo pripomenúť si historický význam medzinárodného stretnutia popredných predstaviteľov svetového poľovníctva v Nových Zámkoch a Palárikove v roku 1928 pre vznik CIC. V januári1999 sa v Dortmunde počas poľovníckej výstavy konali prvé Majstrovstvá Európy vo vábení jeleňov. Súťaže sa zúčastnili družstvá Českej republiky, Nemecka, Poľska a Slovenska. SPZ reprezentovali Jaroslav Dedič, ktorý získal striebornú medailu, Vladimír Kaděrka bronzovú medailu a Jozef Bačík (7 miesto).
Skupina tvorivých pracovníkov z Považskej Bystrice Ľubomír Kľúčik, Ing. Alojz Kašák a Ing. Félix Banič, odvysielala v apríly 2000 v Slovenskej televízii televíznu relácia Halali, ktorá má pravidelné vysielanie dodnes. V televíznej relácii používajú tvorcovia výrazové prostriedky, ktorých cieľom je spopularizovať odbornú problematiku poľovníctva, životného prostredia a všetkého čo s prírodou súvisí. V druhom polroku 2001 nadobudla účinnosť vyhláška MP SR č. 229 o spôsobe kontroly ulovenej zveri. Podľa nej každý kus ulovenej alebo nájdenej zveri, ktorý možno ešte zužitkovať, musí byť označený značkou, ktorej konštrukcia vylučuje viacnásobné použitie. Valné zhromaždenie CIC konané v Portoroži prijalo rezolúciu, v ktorej odporučilo vybudovať v Palárikove stálu expozíciu CIC. Na slávnostnom zasadnutí pri príležitosti 120. výročia organizovaného poľovníctva v Maďarsku v roku 2002, sa zúčastnila delegácia SPZ v zložení Ing. Marián Lipka, CSc., Ing. Marián Číž a Ing. Jozef Horváth Pri tejto príležitosti bola podpísaná zmluva o spolupráci medzi SPZ a MPZ. Prezídium SPZ poverilo Antona Moravčíka zastupovaním Slovenského klubu sokoliarov v medzinárodnej sokoliarskej organizácii IAF. V roku 2004 v rumunskom Semerii bola podpísaná zmluva o spolupráci medzi SPZ a Ústredným zväzom poľovníkov a športových rybárov Rumunska. Zmluvu podpísali Dr. Ing. Neculai Selaru, výkonný prezident ÚZ PaŠRR a Ing. Marián Lipka, CSc., prezident SPZ. Po prvý krát na Slovensku konali Majstrovstvá sveta stavačov na ktoré pricestovali vodiči s 15 krajín s takmer 200 psami. Zo slovenských účastníkov sa najlepšie umiestnil na 15. mieste Ladislav Balog s Dixom zo Splavu z Hosté.
V máji 2005 Prezídium SPZ udelilo čestné členstvo v SPZ prof. Ing. Josefovi Hromasovi, CSc. predsedovi ČMMJ Pri príležitosti jeho 70 narodenín za prácu v prospech slovenského poľovníctva. V Topoľčiankach sa stretlo 29 nadšencov fotografovania prírody aby založili Slovenský klub fotografov prírody. Zvolili 5 členný výbor. Ing. Miroslav Zumrík.
Na januárovom zasadnutí v roku 2006 Prezídium SPZ privítalo na svojom zasadnutí novozvolených predstaviteľov ČMMJ. Predsedu Ing. Jaroslava Palasa, podpredsedu za Čechy Ing. Jiřího Chmela, podpredsedu za Moravu JUDr. Jána Kovaříka, podpredsedu za Sliezko Dr. Ing. Ruda Nováka a predsedu Dozornej rady JUDr. Miroslava Machalu. Spoločne zhodnotili doterajšie kontakty a ďalšie formy spolupráce. V Topoľčiankach sa stretlo 29 nadšencov fotografovania prírody aby založili Slovenský klub fotografov prírody. Zvolili 5 členný výbor. Ing. Miroslav Zumrík.
Na IX. sneme PZ, ktorý sa konal 27. 10.2007 v Nitre, zúčastnilo sa 139 delegátov s hlasom rozhodujúcim zo všetkých OkO a RgO SPZ, 13 delegátov s hlasom poradným a viac ako 40 hostí. Medzi hosťami boli zástupcovia kynologických a všetkých ďalších klubov SPZ ako aj delegácia ČMMJ na čele s jej predsedom Jaroslavom Palasom. Slovenský poľovnícky zväz k 30. 6. 2007 mal 55 450 členov, 1 138 kandidátov na členstvo a 609 členov krúžkov mladých priateľov poľovníctva. Do jednotlivých funkcií boli zvolení: Prezident SPZ: Ing. Tibor Lebocký, viceprezident SPZ pre vonkajšie vzťahy – Ing. Karol Lacko,CSc., viceprezident pre vnútornú činnosť – prof. Ing. Juraj Ciberej, CSc., predseda komisie pre poľovníctvo a životné prostredie – Ing. Dušan Krajniak, predseda legislatívnej komisie – JUDr. Jaroslav Puškáč, predseda ekonomickej komisie – Ing. Arpád Figura, predseda osvetovej komisie – Ing Alojz Riško, predseda streleckej komisie – Jozef Fedora, predseda kynologickej komisie – Ing. Štefan Štefík, predsedníčka Dozornej rady – Ing. Dana Vančurová.
Začiatkom roka 2009Prezident SPZ Ing. Tibor Lebocký odovzdal Jánovi Gejdošovi , ktorého napadla medvedica a spôsobila mu zranenie s trvalými následkami šek na 2 358 € . Túto sumu venovali poškodenému vo verejnej zbierke, ktorú vyhlásilo Prezídium SPZ poľovníci. Rada SPZ prijala Klubu lesničiarov do organizačnej štruktúry SPZ. Po 47 rokoch dňom 1. 9. 2009 vstúpil doplatnosti nový Zákon č. 247 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Archaický zákon č.23/1962 Zb. o poľovníctve a aj jeho zmena a doplnenie v roku 1993 novelizáciou č. 99/1993 Z. z. sa po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie objektívne ukázal ako nedostatočný, neúplný a pre ďalšie obdobie nepoužiteľný. Nový zákon o poľovníctve je s európskym právom kompatibilná moderná komplexná právna norma, ktorá rieši zásadne odlišným spôsobom okrem iného aj vzťah štátu a držiteľov poľovných lístkov pri obhospodarovaní populácií voľne žijúcej zveri. Vychádza zo zmeny chápania zveri z pôvodnej klasifikácie „res nulius“ (vec nikoho) na „res communis“ (vec verejná). Zároveň formuluje úlohy a pravidlá fungovania jednotnej poľovníckej samosprávy na princípe spoločenskej objednávky vyplývajúcej z ústavnej povinnosti starostlivosti o voľne žijúcu zver a zo zákona poveruje Slovenskú poľovnícku komoru (SPK) rozhodujúcimi úlohami na úseku poľovníctva. Poľovníctvo je pritom právne charakterizované ako súhrn činností, zameraných na trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako jednej z najcitlivejších zložiek obnoviteľných prírodných zdrojova zároveň indikátora zdravého životného prostredia.
Podľa § 41 zriaďuje sa Slovenská poľovnícka komora. Jej zriadením bol poverený SPZ. Ten zvolal ustanovujúci snem do Nitry dňa 23.1.2010. SPK je novou organizáciou, zriadenou zo zákona, ktorá združuje všetky poľovnícke organizácie a držiteľov poľovných lístkov na Slovensku. Delegáti Snemu v tajnej voľbe rozhodli, že na čele SPK bude post prezidenta na nasledujúcich päť rokov zastávať Ing. Tibor Lebocký. súčasný prezident najsilnejšej poľovníckej organizácie na Slovensku,Slovenského poľovníckeho zväzu. Do tejto funkcie bol zvolený l36 hlasmi prítomných delegátov Ustanovujúceho snemu. Viceprezidentmi sú Ing. Alojz Riško a Ing. Karol Lacko, CSc. V Slovenskej poľovníckej komore je členstvo každého poľovníka povinné. Okrem členov komora združuje aj poľovnícke organizácie na Slovensku. Najväčšie zastúpenie má SPZ. Počet poľovníkov na Slovensku vzrástol na takmer 60 000. Pre porovnanie z dostupných štatistických zdrojov uvádzame produkciu niektorých druhov zveri za uvádzané obdobie.
Život prináša neustále zmeny, nielen v živote jednotlivca, ale aj spoločnosti. Tie zmeny neobišli ani nás poľovníkov. Niektorí tieto zmeny pochvaľujú, iní zasa hania. Napriek tomu možno konštatovať, že za uplynulých 90 rokov sa urobilo veľa osožného v prospech našej poľovnej zveri a v prospech prírody. Dokazujú to aj neustále stúpajúce stavy raticovej zveri, ako aj jej trofejová hodnota. Žiaľ v mnohých prípadoch je to na úkor malej zveri, ktorej stavy neustále klesajú. Tento stav nemožno pripísať iba poľovníkom, ale to prinášali zmeny hospodárenia na poľnohospodárskej pôde. Práve predovšetkým zásluhou jednotnej poľovníckej organizácie sa zachovali na našom území veľké šelmy, ktorých areál rozšírenia končí u nás.
Za uplynulých 90 rokov na rozvoji slovenského poľovníctva sa podieľali s väčšou či menšou mierou tisícky obetavých poľovníkov. To čo po nich pre nás zostalo, nesmieme zničiť ale musíme spoločne zveľaďovať pre budúce pokolenia a to je možné iba vtedy, keď budeme všetci, ktorým na rozvoji poľovníctva záleží spoločne postupovať, pritom nezáleží ako sa bude naša poľovnícka organizácia menovať.
Historické postavenie Slovenského poľovníckeho zväzu na Slovensku bolo determinované legislatívou, ktorej východiská pochádzajú zo 60-tych rokov minulého storočia. Spoločenské a legislatívne zmeny, ku ktorým došlo u nás pred 20-timi rokmi a neskôr po 1. máji 2004, keď Slovenská republika vstúpila do Európskej únie si vyžiadali transpozíciu závažných zmien aj do poľovníckej legislatívy. Slovenská poľovnícka komora ako organizácia zriadená zo zákona je právnická osoba, ktorá je typicky nadstavbovým profesijným inštitútom, v tomto prípade slovenskej poľovníckej samosprávy. Slovenská poľovnícka komora nie je cieľom, ale prostriedkom na jednotnú organizáciu a riadenie poľovníctva na Slovensku, je teda správcom a garantom kompetencií, ktoré jej boli zverené štátom. SPK vykonáva svoje úlohy sama alebo prostredníctvom svojich členov a SPZ, ako člen komory je v súčasnosti rozhodujúcou poľovníckou organizáciou v jej organizačnom rámci s rozhodujúcim odborným potenciálom pre riadenie slovenského poľovníctva. Či bude prenos správy kompetencií dôvodom na transformáciu SPZ, to ukáže budúcnosť. V každom prípade je SPZ vlastníkom nemalého majetku a akákoľvek majetková transformácia by musela byť iniciovaná členskou základňou SPZ a nie orgánmi SPK. Zriadenie Slovenskej poľovníckej komory stabilizuje slovenské poľovníctvo na troch pilieroch, - na právnom, finančnom a spoločenskom. Právny pilier spočíva v tom, že všetky činnosti slovenskej poľovníckej samosprávy vyplývajúce z preneseného výkonu štátnej správy bude SPK vykonávať zo zákona a nie na základe administratívneho aktu poverenia príslušným a práve vo funkcii pôsobiacim rezortným ministrom. Finančný pilier znamená priaznivý dopad právneho piliera na istotu zdrojov financovania a možnosť širšieho čerpania nenávratných finančných prostriedkov zo zdrojov štrukturálnych fondov Európskej únie, ktoré boli v prípade SPZ vzhľadom na jeho právnu formu občianskeho združenia výrazne menej dostupné. Navyše, na rozdiel od úloh SPZ k úlohám SPK pribudlo vydávanie poľovných lístkov a ich predlžovanie, čo celkom iste prispeje k ďalšej stabilizácii zdrojov v rámci finančných tokov poľovníckej samosprávy. Spoločenský pilier vyplýva zo skutočnosti, že členmi SPK sú nielen poľovnícke organizácie, ale aj právnické a iné osoby, ktoré mnohokrát s podporou poľovníctva neváhali, ale chýbala forma, ktorá by zabezpečila spravodlivé prerozdelenie zdrojov podľa skutočných potrieb minimálne v rámci regiónov.
SPK v kontexte nového zákona o poľovníctve môžeme teda vnímať predovšetkým ako inštitucionálny prostriedok na stabilizáciu jednotného riadenia poľovníctva na Slovensku.