Pod týmto názvom sa uskutočnil odborný seminár s medzinárodnou účasťou pod záštitou ministra pôdohospodárstva SR už na 15 ročníku Levických poľovníckych dní. Na ich otvorenie zavítal aj prezident SR pán Ivan Gašparovič, ako aj poslanci SR a ďalší predstavitelia štátnych inštitúcií. Uvedená téma bola aktuálna najmä z dôvodu, že nový zákon č. 274/2009 o poľovníctve má trvanie ešte len pol roka.
Zákon o poľovníctve a jeho odlišnosti bol prvý referát ktorý predniesol Leopold Dugovič z Ministerstva pôdohospodárstva SR. Nový zákon o poľovníctve je uceleným právnym predpisom, ktorý v plnej miere pokrýva celú problematiku poľovníctva. Doterajší zákon dal síce vlastníkom spoločného poľovného revíru právo rozhodnúť sa komu dajú právo poľovníctva do prenájmu, prípadne možnosť, aby právo poľovníctva v uznanom poľovnom revíri vykonávali sami. Nehovoril však, nič o spôsobe rozhodovania sa vlastníkov poľovných pozemkov. Nebolo jasné, či majú zmluvu o nájme uzavrieť všetci vlastníci, alebo nadpolovičná väčšina a ani to, komu možno výkon práva poľovníctva prenajať.
Nový zákon jednoznačne stanovil proces rozhodovania vlastníkov a využití práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri. Zriadil inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré na zhromaždení rozhoduje 2/3 väčšinou počítanou podľa výmery navrhovaných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zmenila sa i minimálna výmera poľovného revíru pre poľovné oblasti s chovom malej a srnčej zveri na 1000 ha. Taktiež maximálna výmera pričlenených pozemkov je stanovená hranicou 1/3 výmery, tak, aby predpokladaný poľovný revír bol vytvorený z celých súvislých pozemkov.
Najpodstatnejšou odlišnosťou nového zákona o poľovníctve je to, že zmluvy nepodliehajú schvaľovaciemu konaniu orgánom štátnej správy poľovníctva v režime správneho konania. Štátna správa je iba evidenčným orgánom. Taktiež zákon zásadným spôsobom mení spôsob náhrady za užívanie poľovného revíru. Náhrada sa stanovuje dohodou zmluvných strán. Ak však 2/3 sú vo vlastníctve štátu náhrada sa určí na základe obchodnej verejnej súťaže.
Zákon zaviedol systém veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách prostredníctvom poradných zborov a chovateľských rád. Poradné zbory okrem iného vypracúvajú štatút poľovnej oblasti, navrhujú kritériá chovnosti jednotlivých druhov raticovej zveri v poľovnej oblasti a navrhujú ministerstvu ročné kvôty lovu vlka dravého.
Ďalšou odlišnosťou je spôsob registrácie poľovníckych organizácií. Všetky poľovnícke organizácie sú zapísané do centrálneho registra, ktorý vedie ministerstvo pôdohospodárstva. Zákon zriadil Slovenskú poľovnícku komoru, ktorá plní úlohy na úseku poľovníctva, ktoré jej vyplývajú zo zákona. Člení sa na obvodné komory, ktoré pôsobia spravidla v územnom obvode obvodného lesného úradu a ktoré združujú poľovnícke organizácie, základné organizačné jednotky komory a držiteľov platných poľovných lístkov s miestom trvalého bydliska, ktorí nie sú členmi základných organizačných jednotiek. Komora od 1. 6. 2010 je poverená vydávaním, predlžovaním a odnímaním poľovných lístkov. Okrem iných úloh rieši disciplinárne previnenia všetkých držiteľov poľovných lístkov podľa disciplinárneho poriadku vydaného komorou a schváleného ministerstvom.
Veľkú pozornosť zákon venuje ochrane genofondu zveri, ochrane poľovníctva, kde stanovuje povinnosti, nielen užívateľovi poľovného revíru, ale aj užívateľovi poľovného pozemku. Zákon umožňuje priamo ministerstvu povoliť mimoriadny lov pernatej zveri s dobou lovu, vlka dravého a šakala zlatého v čase ich ochrany.
Martin Žiška z ministerstva zemědelství ČR predniesol referát Myslivost v České republice. Vo svojom príspevku sa zameral na odlišnosti a podobnosti v poľovníckej legislatíve v Českej republike a Slovenskej republike. Rozdiel je napríklad pri tvorbe revíru v potrebe súvislých poľovných pozemkoch. Kým v ČR je to 500 ha v SR až 1000 ha. Hlavné úlohy pri zabezpečovaní poľovníckeho hospodárenia so zverou boli zverené zákonom vlastníkom poľovných pozemkov. Riadenie poľovníckeho hospodárenia sa v ČR zúčastňujú orgány štátnej správa poľovníctva, ako priamo, tak aj nepriamo. Oboznámil prítomných so stupňami riadenia poľovníctva ako aj usporiadaním systému riadenia poľovníctva v Českej republike.
Postavenie a úlohy poľovníckej samosprávy v Maďarsku, bol názov referátu Jánosa Pechtola. Do roku 1997 pôsobila v Maďarsku len jedna poľovnícka organizácia a to Maďarský celoštátny poľovnícky ochranný spolok. V roku 1996 bol prijatý nový zákon o poľovníctve, ktorý od základov zmenil poľovnícke hospodárenie. Po tomto zákone v roku 1997 parlament schválil zákon o poľovníckej komore. Jeho cieľom bolo, aby určité kompetencie štátnej správy prevzala poľovnícka komora aj s právomocou reprezentácie záujmov poľovníctva. Od prijatia tohto zákona v Maďarsku pôsobia dve samosprávy, ktoré sa v určitých svojich činnostiach prekrývajú, čo ich núti k úzkej spolupráci.
V poľovníckej komore je členstvo pre profesionálnych poľovníkov povinné a u ostatných poľovníkov dobrovoľné. Komora vydáva a predlžuje poľovné lístky, zabezpečuje povinné poistenie pre zodpovednosť pri výkone práva poľovníctva, vykonáva overovanie časti skúšok z poľovníctva a tiež vykonáva školenia a skúšky o prvotnú prehliadku diviny po ulovení. Komora sa organizačne člení na 19 župných organizácií. Zjednotenie dvoch poľovníckych organizácií sa doposiaľ nepodarilo. Docielilo sa iba to, ako na úrovni žúp, tak aj na celoštátnej úrovni sa funkcie a funkcionári stali totožnými.
Autormi referátu Slovenská poľovnícka komora a jej úlohy boli Tibor Lebocký a Juraj Ciberej. Slovenská poľovnícka komora, nie je cieľom, ale prostriedkom na jednotnú organizáciu a riadenie poľovníctva na Slovensku. Je správcom a garantom kompetencií, ktoré jej podľa zákona boli zverené. SPZ ako člen komory je v súčasnosti rozhodujúcou poľovníckou organizáciou v jej organizačnom rámci s rozhodujúcim odborným potenciálom. Či bude prenos správy kompetencií dôvodom na transformáciu SPZ, to ukáže budúcnosť. SPZ je vlastníkom značného majetku a jeho transformácia by musela byť iniciovaná členskou základňou SPZ a nie orgánmi SPK. Zriadenie SPK stabilizuje slovenské poľovníctvo právne, finančne a spoločensky. Právna stabilizácia je v tom, že svoju činnosť vykonáva zo zákona a nie na základe administratívneho príkazu ministerstva. To vytvára istotu na získavanie finančných prostriedkov. Spoločenská stabilizácia je v tom, že v SPK nie sú len poľovnícke organizácie, ale aj právnické osoby, čo umožňuje spravodlivé prerozdelenie zdrojov podľa skutočných potrieb. SPK môže sa vnímať ako inštitucionálny prostriedok na stabilizáciu jednotného riadenia poľovníctva na Slovensku.
Veľkoplošné poľovnícke hospodárenie v poľovníckej praxi. Autormi tohto referátu boli Ján Rosenberg a Pavol Slamka, ktorý už od roku 2000 riadia Poľovnú oblasť J XXXIII. Tribeč. Až nový zákon č. 274/2009 o poľovníctve ustanovil veľkoplošné poľovnícke hospodárenie na celom území Slovenska. Poľovné revíri sú začlenené do poľovných oblastí , poľovných lokalít a chovateľských celkov. Hospodárenie v nich zabezpečuje ten krajský lesný úrad, v ktorého pôsobnosti je väčšia časť poľovnej oblasti. Pre poľovnú oblasť vytvára poradný zbor, ktorého činnosť sa riadi štatútom. Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch v chovateľských celkoch zriaďuje obvodný lesný úrad chovateľskú radu. Poľovné oblasti sú zriadené pre jeleniu, srnčiu a pre malú zver. Poľovné lokality pre danieliu, mufloniu, kamzičiu a pre tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka. Hranice poľovných oblastí a poľovných lokalít sú vymedzené vonkajšími hranicami poľovných revíroch a sú uvedené vo vyhláške k zákonu o poľovníctve. Základom úspechu je a bude zodpovedný prístup k povinnostiam každého, kto vykonáva právo poľovníctva.
Poľovnícke skúšky a poľovnícke vzdelávanie po novom. Bol názov referátu autorov Juraja Cibereja, Tibora Lebockého a Jozefa Babjaka. Nový skúšobný poriadok má zvýšiť odbornú a teoretickú úroveň poľovníkov, zrovnoprávniť priebeh skúšok zavedením elektronických testov, čím sa znížia aj náklady na skúšky. Taktiež sa má zlepšiť praktická príprava v rozsahu 100 hodín v trvaní najmenej 12 mesiacov. Proces zmeny skúšok je daný potrebou automatizácie procesov a prenechanie ľudských úloh informačným technológiám. Tento proces treba chápať ako kopírovanie trendov z iných oblastí spoločnosti. Popritom nesmieme zabúdať na tradície a hodnoty, pre ktoré boli ako SPZ, tak aj SPK založené. Takýmto spôsobom sa budú konať, nielen skúšky o poľovný lístok, ale aj skúšky poľovníckych hospodárov, vyššie poľovnícke skúšky a skúšky poľovníckej stráže.
Autori, Alojz Riško a Dušan Krajniak v referáte Chovateľské prehliadky a hodnotenie manažmentu populácií zveri, navrhujú hodnotiť kvalitu chovu a úrovne poľovníckeho hospodárenia raticovej zveri ako aj malej zveri v niektorých ukazovateľoch známkami od 1 do 3.Záverečné hodnotenie- výsledná známka za revír sa vypočíta ako aritmetický priemer hodnotení jednotlivých druhov zveri, ktoré sa v ňom lovia. Takto sa ohodnotí aj chovateľský celok a poľovná oblasť. Je to nový princíp, ktorého správna aplikácia by mala priniesť obraz o skutočnej úrovni poľovníckeho obhospodarovania a postupne celkové zlepšenie kvality chovu.
Škody spôsobené poľovníctvom, zverou a na zveri. Autormi tohto referátu boli Jaroslav Slamečka, Ľubomír Bútora a Vladimír Antal. Škody spôsobované zverou v lesnom hospodárstve, ako aj v poľnohospodárstve sú veľmi vážnym problémom trvalo udržateľného manažmentu poľovníctva v celej Európe. Súčasné poňatie slovenského poľovníctva si kladie za jeden zo strategických a ekologických cieľov trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčastí ekosystémov.
V novom zákone o poľovníctve sa okrem iného uvádza, že užívatelia poľovných pozemkov a poľovných revírov sa majú zmluvne dohodnúť o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. Z tohto pohľadu by užívateľ poľovných pozemkov mal pri prevencii škôd venovať zvýšenú pozornosť predovšetkým takým opatreniam, ktoré umožňujú zveri lepšie využívať jej životný priestor. Za primerané opatrenia sa v tomto smere považuje výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch.
Medzi základné negatívne faktory ovplyvňujúce populácie poľovnej zveri zaraďujeme vplyv veľkých šeliem, prevádzku komunikácií, pytliactvo, nesprávnu a nedostatočnú starostlivosť o zver, choroby, nepriaznivé klimatické vplyvy a vnútrodruhové vzťahy. Za škody spôsobené chránenými druhmi živočíchov zodpovedá štát. Iba za škody spôsobené medveďom a vlkom vyplatil štát 70 832 €.
Aktuálna situácia v oblasti boja proti trestnému činu pytliactva podľa § 310 trestného zákona v oblasti poľovníctva. To bol názov referátu Maria Kerna. Trestná činnosť pytliactva v oblasti poľovníctva je jednou z najvážnejších bezpečnostných hrozieb v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu. Nepriaznivo zasahuje nielen do samotného výkonu práva poľovníctva, ale predstavuje hrozbu aj pre iné spoločenské záujmy chránené podľa rôznych právnych predpisov. Je vysoko pravdepodobné, že v budúcnosti bude potrebné prijať viaceré nové opatrenia na elimináciu tohto druhu trestnej činnosti, pričom jedným z nich bude aj určitý druh odbornej špecializácie v rámci útvarov Policajného zboru.
Kolektív autorov Matúš Rajský, Peter Garaj st., Ján Pliešovský, Miroslav Vodňanský a Dušan Rajský vypracovali referát na tému Starostlivosť o zver v zákone o poľovníctve a v praxi. Nadobudnutie účinnosti Zákona 274/2009 o poľovníctve sa týka aj výkonu štátnej správy v oblasti veterinárnej starostlivosti o zver, organizácie a pôsobnosti jej orgánov. Autori sa vo svojom referáte zaoberali rozvádzaním jednotlivých paragrafov týkajúcich sa tejto problematiky. Medzi dôležité úlohy na úseklu starostlivosti o zver v najbližšej budúcnosti bude patriť spracovanie návrhu Stratégie slovenského poľovníctva po roku 2010 v podobe“ Národného programu starostlivosti o zver a jej životné prostredie“, ktorý sa bude považovať za základný dokument pre zveľaďovanie a rozvoj poľovníctva na Slovensku.
Autori Lenka viteková, Peter Mojžita a Vladimír Antal sa predstavili referátom Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku. Pri realizovaní tohto projektu ako aj jeho cieľov je potrebná úzka spolupráca celej poľovníckej verejnosti. Bez aktívneho prístupu poľovníkov je takýto rozsah prác prakticky nezvládnuteľný. Apelujú práve na členov novovzniknutej Slovenskej poľovníckej komory na zvyšovanie úrovne poznania a zabezpečenia najvhodnejšieho ekologického manažmentu veľkých šeliem, k čomu by mal prispieť veľkou mierou aj uvedený projekt.
Žiaľ musím konštatovať, že referát Prínosy a riziká jadrového krmiva pre prežúvavú zver, Bol uverejnený pod názvom Obile, riziká a prínosy pre zver v časopise Naše poľovníctvo č 3/2010 a Výživná hodnota prirodzenej potravy v zimnom období, taktiež v tomto časopise č. 4/2010 pod názvom Dreviny, prirodzená potrava zveri.