ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Bobor v Nedakoniciach

Jozef FERENEC
Bobor v Nedakoniciach
Bobor (Castor fiber) je z hlodavcov najväčší predstaviteľ, lebo dorastá do dĺžky až 1 m. Je zarastený hebkou a hustou srsťou, farby sivohnedej, pripomína mi trochu vydru, lebo je tiež zariadený na vodný život. Šupinatým širokým chvostom riadi smer pri plávaní.
Keď som sa v septembri 1998 na Svätohubertských dňoch v Svätom Antone stretol s mojim priateľom poľovníkom Aloisom Rokytom, spomenul aj to, že u nich v Nedakoniciach pri Uherskom Hradišti videl viackrát bobra. Akosi som tomu nechcel veriť, veď dlho v Čechách nežil, literatúra uvádza, že niekoľko boborov žilo v rybníkoch třeboňských do roku 1882. Nechal som si všetko prejsť hlavou a dával veci do súvislosti. V CHKO Záhorie na západnom Slovensku sú už bobry trvale osídlené a tiež tam neboli. Od spomínaného mesta po rieke Morave to nie je až tak ďaleko. Taktiež kolónia týchto vzácnych zvierat žije v ramennej sústave pôvodného koryta Dunaja pri gabčíkovskom vodnom diele. Cielená reintrodukcia v Rakúsku po roku 1972, kedy v dvoch etapách vypustili okolo päťdesiat jedincov do voľnej prírody, spravila svoje. Dohodli sme sa, že na bobra v odľahlom ramene rieky Moravy sa prídem pozrieť a vyfotografovať ho.

Čas plynul a pri fotografovaní veľkých šeliem v slovenských Karpatoch, na ktoré som sa vtedy prevažne zameriaval, som na náš rozhovor i bobra akosi pozabudol. V máji vlaňajšieho roku sa mi Alois ohlásil telefonicky, aby som prišiel nasnímať bobra, o ktorom sme hovorili pred dvoma rokmi. Vtedy som neodolal a 8. júna 2000 som už sedel v jeho kavárne u Hlaváčků v Nedakoniciach. Zhotovili sme štvordňový ranný a večerný plán, kde bobra s najväčšou pravdepodobnosťou môžeme vidieť, poprípade i nasnímať. Ešte v ten večer sme boli v jeho teritóriu.

Alois ma oboznamoval s revírom. Postupne sme si poprezerali tie miesta, kde bobra viackrát pozoroval na večernej paši. Na jednom z nich sme ostali čakať. Tu by mal s najväčšou pravdepodobnosťou prísť. V ten večer som videl, ako dobre pláva srnec a kuna. Priplávalo ku nám zopár kačíc, chvíľkové vzrušenie nám pripravila ondatra, no bobra sme nevideli.

Ráno som si bol jeho prítomnosť overiť na poobhrýzaných stromoch. Vyhryzený kmeň v tvare presýpacích hodín na spadnutej vŕbe bol dôkazom, že tu žije. O tunajšom bobrovi sme začali získavať informácie od rybárov, ktorí v týchto miestach pravidelne lovia ryby. Niektorí menej, iní viacej porozprávali o jeho správaní, kde sa zdržuje, kadiaľ prechádza a že môže mať okolo 20 kg. Na rybárov si vraj natoľko zvykol, že ich prítomnosť mu vôbec neprekáža. Pochutnáva si pri nich každý večer na pobrežných a vodných rastlinách.

Ďalšie dva večere sme bobra tiež nevideli. Ráno pri zvalených vŕbach sa nás už náš dôvernejší rybár opýtal, kde sme boli včera podvečer. Bobor, ktorého chceme vidieť a vyfotografovať, prišiel k nemu a pár metrov ešte pred dvadsiatou hodinou, dobrú chvíľu obhrýzal kôru na konároch zvalenej vŕby a odplával týmto smerom na druhú stranu. Ukázal na vodnú hladinu, ktorá bola celá pokrytá malými lístkami vodných rastlín.

Posledný večer môjho pobytu pod Buchlovom sme sa rozhodli čakať na druhej strane odľahlého ramena rieky Moravy. Tam lovil ryby, tiež už náš známy, ktorý potvrdil, že včera o dvadsiatej hodine priplával k nemu bobor, prešiel popri ňom päť metrov a pásol sa na malom ostrovčeku v potoku Morávka až do tmy. Našli sme si vhodné miesto a čakali. Prišla dvadsiata hodina. Zelená vyvýšenina na hladine, za ktorou sa čerila voda, smerovala rovno ku nám. Bol to bobor a bol presný. Chvíľami zostával na mieste a sledoval okolie. Asi desať metrov od nás zmenil smer. Neváhal som a začal sa plaziť približne sedem metrov širokou hrádzou, ktorá delila rameno a potok Morávky. Alois ma pritom posunkami navigoval. S pripraveným fotoaparátom sledujem hladinu a pritom som vôbec nezaregistroval, že medzi vyššími pobrežnými rastlinami tri metre vedľa mňa prechádza bobor. Prišiel Alois a sklamanému mi ukazuje takmer pri nohách mokré stopy smerujúce do potoka. Chybu musíme rýchlo napraviť. Poklusom ku najbližšiemu mostu vzdialenému asi šesťsto metrov nadbiehame a vraciame sa po druhej strane na stanovište prvého večera. Nestačili sme sa vydýchať a už pláva bobor. Začínam robiť prvé snímky. Zastavil, spozornel, ale predsa vychádza na breh a ukazuje sa nám celý. Vidím bobra po prvýkrát vo voľnej prírode. Pozorovali sme ho z druhej strany potoka. Bral si do predných labiek, ktoré mi pripomínali menšie ruky, dve-tri steblá šťavnatej rastliny, uhryzol na spodku a postupne steblami až po listy si ich posúval a konzumoval. Toto trvalo zhruba pätnásť minút, potom nenápadne v kľude sa ponoril a pomaly odplával kúsok vedľa za inými rastlinami. Tento úžasný zážitok predkladám v cykle, ktorý sa mi podarilo v ten večer nasnímať.

Či tento bobor žije samotársky alebo v rodinnej skupinke, či má typický bobrí hrad sme nezistili. Chodí však pravidelne po svojom teritóriu.



Zpracování dat...