ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Predácia lesných kúr v 21. storočí

Myslivost 4/2022, str. 54  Peter KLINGA, Diana KRAJMEROVÁ, Ladislav PAULE,
Za posledných 250 rokov od začiatku priemyselnej revolúcie sa v dôsledku ľudských aktivít enormne zvýšila rýchlosť vymierania druhov. V mnohých oblastiach sveta pôvodné druhy fauny a flóry čelia vyhynutiu a alebo redukcii ich početnosti. Na odvrátenie negatívneho vývoja populácie alebo na obnovu už vyhynutej populácie prebiehajú rôzne záchranné programy. Vymiznutie kľúčového druhu (keystone species) z ekosystému spôsobuje kaskádový efekt a v konečnom dôsledku ovplyvňuje život človeka.
Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) je typickým kľúčovým druhom pre horské ekosystémy strednej a západnej Európy, ktorého početnosť klesá. V období rokov 1980–2000 bolo zrealizovaných 29 translokačných programov v šiestich európskych krajinách, pričom v žiadnom z týchto projektov sa nepodarilo znovu založiť životaschopnú populáciu hlucháňa nezávislú na ďalšom dopĺňaní jedincov. Jedinou výnimkou môže byť obnova populácie v Škótsku. V súčasnosti prebiehajú projekty umelého odchovu aj v Poľsku a v Českej republike na Šumave a v Beskydách.
V tomto článku sa pokúsime objektívne popísať aktuálne vedecké poznatky týkajúce sa problematiky predácie tetrova hlucháňa, ktoré v značnej miere upresňujú až vyvracajú zaužívané dogmy a subjektívne pocity širokej odbornej i laickej verejnosti a môžu napomôcť aktuálne prebiehajúcim záchranným programom hlucháňa v Českej republike.
 
Predátori hlucháňa
 
Tetrov hlucháň je dlhodobo považovaný za indikátora stability lesných ekosystémov a je stredobodom záujmu ochrany prírody a lesného hospodárstva horských lesov. Za hlavných predátorov hlucháňa a príčinu poklesu niektorých lokálnych populácií sú považovaní predátori generalisti, najmä mezopredátory (napr. kuna, líška, jazvec), krkavcovité (sojka, krkavec) a dravé vtáky (jastrab lesný, orol skalný). Súčasné poznatky k významným predátorom radia aj diviačiu zver.
Genetické metódy na identifikáciu prítomnosti zložiek potravy v truse určili zastúpenie vtákov až v 17 % analyzovaných vzoriek trusu diviaka zozbieraného na tokaniskách.
Techniky lesného hospodárstva zamerané primárne na produkciu drevnej hmoty môžu vytvárať vhodné podmienky pre reprodukciu mezopredátorov a tým spôsobovať lokálny nárast predačného tlaku na hlucháňa a likvidáciu hniezd. Predácia môže spôsobovať opustenie znášky, mortalitu dospelých jedincov v čase hniezdenia a mortalitu jedincov všetkých vekových tried.
 
V boji s mezopredátormi zohrávajú dôležitú úlohu vrcholoví (apex) predátori. V posledných rokoch sa v našich poľovníckych a lesníckych kruhoch rozšírila správa, ktorú možno považovať za hoax opisujúci deštruktívny vplyv medveďa hnedého na mraveniská, čo je príčinou nedostatku potravy pre vyliahnuté kuriatka hlucháňa.
Uvádzame niekoľko dôvodov, prečo je túto správu možné považovať za hoax:
1) neexistuje štúdia spĺňajúca minimálne kritéria výskumu, ktorý by potvrdil totálnu deštrukciu mravenísk druhu Formica ruffa medveďom hnedým. Medvede sezónne rozhrabávajú mraveniská, ale nemajú na nich deštruktívny vplyv.
2) mravce druhu Formica ruffa a vývojové štádiá sú len spestrením potravy hlucháňa, hlavnou zložkou sú vývojové štádia druhov blanokrídlovcov Lepidoptera.
3) pokles mravcov skupiny Formica rufa má celoeurópsky trend. Príčinu poklesu počtu mravenísk treba pravdepodobne hľadať v zmene druhovej, priestorovej a vekovej štruktúry lesných porastov. Mravce skupiny, do ktorej patrí aj Formica rufa, sú viazané na prítomnosť mŕtveho dreva a preferujú staré, ihličnaté lesné porasty s mozaikovitou priestorovou štruktúrou a vegetačým krytom. Intenzívne a rozsiahle zásahy do lesných porastov vyvolávajú u mravcov ekologický stres, čím dochádza k oslabeniu ich imunity a zníženiu odolnosti voči chorobám a parazitom. Nárast teploty okolia spojený s veľkoplošným narušením korunového zápoja a globálnym oteplovaním vplývajú negatívne na výskyt mravenísk.
Množstvo štúdií dokumentuje vplyv rysa ostrovida (Lynx lynx) ako vrcholového predátora na zníženie populácie líšok. Iba v ojedinelých prípadoch je líška ulovená rysom, aj rysom skonzumovaná, väčšinou ide len o usmrtenie líšky v dôsledku medzidruhovej predácie, čo môže mať pozitívny efekt na rast abundancie lesných kúr. Samozrejme, že ani rys nepohrdne hlucháňom, ale treba si uvedomiť, že rysy vzhľadom na ich potravnú ekológiu, teritorialitu a denzitu skonzumujú menej hlucháňov ako líšky.
 
Maloplošné rezervácie ako ekologická pasca
 
Stratégia ochrany hlucháňa v Európe je založená na identifikácii hlucháních lokalít, najmä tokanísk, za účelom ich ochrany pred rôznymi formami degradácie habitatov. Priestorová ochrana hlucháňa sa častokrát zakladá na ochrane biotopov priľahlých k tokaniskám, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v starých lesných porastoch.
Aj keď nové poznatky toto chápanie spochybňujú, tokaniská zostávajú ľahko pochopiteľnými priestorovými jednotkami na ochranu tetrova hlucháňa rezervácií. V týchto lokalitách obmedzenej výmery zvykne byť populácia hlucháňa monitorovaná a ak je nevyhnutné, podporená vypúšťaním jedincov z umelých odchovov.
Časovo-priestorové obmedzenia v poľovníctve prispievajú k zvýšeniu koncentrácie raticovej zveri, ale aj predátorov v maloplošných bezzásahových rezerváciách, využívaných ako refúgiá v čase rastúceho poľovníckeho tlaku v ich okolí.
Jedince hlucháňa v takejto malej izolovanej rezervácii ohraničenej nevhodným biotopom sa ocitajú v ekologickej pasci, s nerovnovážnym stavom medzi predátorom a korisťou, pričom misky váh sú naklonené na strane predátora. Merta et al. (2015)uvádzajú príklad reintrodukcie hlucháňa do pohoria Harz, kde 83 vypustených jedincov v dôsledku predácie prežilo v prírode priemerne iba 13 dní.
Malé rezervácie ohraničené nevhodnými biotopmi môžu brániť prirodzeným presunom jedincov medzi lokalitami, a tak zvýšiť riziko predácie na lokálnej úrovni.
Výskumy dokazujú, že predácia sa koncentruje v blízkosti tokanísk, ktoré boli hlavným dôvodom pre vytvorenie maloplošných rezervácií pre hlucháňa. Vo všeobecnosti platí, že čím je hniezdo umiestnené bližšie k tokanisku, tým je riziko predácie vyššie. Takisto umiestnenie vnadísk pre diviačiu zver v blízkosti rezervácií láka predátorov, a tak narastá predačný tlak aj v rezerváciách hlucháňa. ¨
Cielený lov predátorov by sa mal realizovať veľkoplošne, napríklad pre bažanta minimálne na ploche 41 km2, ale aj tak bude mať len krátkodobý efekt. Z dlhodobého hľadiska je potrebná zmena manažmentu krajiny a zabezpečenie dostatku kontinuálne prepojených vhodných biotopov, pretože predácia sa na veľkej ploche rozptýli a takisto sa zvýšia únikové možnosti hlucháňa. Posilňovanie populácií hlucháňa z umelých odchovov a kontrola predátorov sú považované len za formu krízového ochranárskeho manažmentu.
 
Záver
 
Maloplošné chránené územia pre hlucháňa predstavujú neefektívnu ochranu druhu a riziko predácie v nich narastá ruka v ruke s rastúcou nevhodnosťou okolitých biotopov.
Predácia hlucháňa je rozhodujúci faktor úspechu založenia životaschopnej populácie v záchranných programoch. Ochranársky manažment by sa mal posunúť od finančne a časovo náročných opatrení k snahám o obnovu pôvodného stavu ekosystému. V dnešnej fragmentovanej krajine vyhovujúcej mezopredátorom a krkavcovitým vtákom je ich redukcia dôležitým podporným nástrojom ochrany populácií hlucháňa a mala by byť používaná ako krátkodobý doplnkový manažmentový nástroj v nárazníkovej zóne veľkoplošných hlucháních rezervácií, ktorý napomôže stabilizácii životaschopných populácií kurovitých v ich prirodzenom prostredí.
Ochrana populácií lesných kúr je rozsiahly problém, na ktorý neexistuje jednoduché riešenie. Iba vzájomnou interakciou aktuálnych vedeckých poznatkov, manažmentu a politiky môžeme nastaviť správne manažmentové opatrenia, ktoré budú implementované do ochranárskych stratégií s dlhodobým pozitívnym efektom na zachovanie biodiverzity krajiny.
 
Poďakovanie: Článok bol zostavený v rámci projektu Grantové služby LČR „Stanovení podddruhové příslušnosti tetřeva hlušce (příslušný poddruh pro území ČR) a posouzení míry příbuznosti podle různých biologických vzorků na příkladu umělých chovů (Moravskoslezské Beskydy, Šumava) a vzorků pocházejících od jedinců z volné přírody.“ a s využitím produktov TETRAO.
 
Peter KLINGA, Diana KRAJMEROVÁ, Ladislav PAULE,
Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta
 

Zpracování dat...