ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Za čo všetko sa musí poľovníctvo ospravedlňovať? (2.časť)

Myslivost 10/2020, str. 28  M. Rajský, D. Rajský, M. Vodňanský
Filozof a spisovateľ zo Švajčiarska (Schwab, 2015) označil poľovníka ako obeť morálneho pokroku a napísal: „Lov je daný prírodou ako život sám, a preto sa poľovníctvo nemusí ospravedlňovať“.
V prvej časti príspevku sme zhodnotili poľovnícku starostlivosť o zver a načrtli témy, ktorým by sa mal dnešný poľovník venovať a plniť tak aj záujmy spoločnosti. Patrí k nim biodiverzita a ekologizácia krajiny, ktorým venujeme podstatný priestor napr. aj v rámci medzinárodnej konferencie „Myslivost ve střední Evropě – společné kořeny v minulosti, společná témata v současnosti a společné hledání řešení v budoucnosti“ organizovanej každoročne Stredoeurópskym inštitútom ekológie zveri Brno, Wien, Nitra a Ministerstvom zemědelství ČR na zámku v Židlochoviciach, za účasti zástupcov poľovníckych organizácií, poľnohospodárov, lesohospodárov a štátnej správy Nemecka, Rakúska, Českej republiky, Slovenska a Švajčiarska.
„Spoločnosť je vo všeobecnosti senzitívna vo vzťahu k otázkam hynutia spevavých vtákov alebo motýľov a preto na nás tlačí a požaduje rôzne služby“ (Sekáč, 2019).
„Poľovníci by mali prevziať funkciu manažérov v krajine, pričom by sa mali skĺbiť úlohy týkajúce sa životného prostredia zveri a produkcie plodín – čo je dnes spoločenskou požiadavkou“ (Vodňanský, 2019).
Poľovníctvo musí obhájiť svoje prínosy pre spoločnosť. Okrem tradícií a pekných rovnošiat to musí byť aj niečo viac, čiže napríklad efektívna regulácia množiacej sa raticovej zveri v kultúrnej krajine, čím budú chránené poľnohospodárske aj lesné kultúry pred konzumáciou zverou.
Ďalej poľovníci ako znalci prírody šíria poznatky, najmä v kolektívoch detí, ale aj na iných početných poľovníckych podujatiach.
Prezentovanie lebiek a parohov už pred laickou verejnosťou stráca čaro a medzi najvýznamnejšie úlohy poľovníctva určite patrí produkcia kvalitnej potraviny pre humánnu výživu, čiže sprostredkovanie zdravej zveriny z prírody na stôl človeka. Regulácia stavov zveri a s tým súvisiaca produkcia zveriny bude pravdepodobne aj najvýznamnejšou úlohou a dôvodom poľovníctva, keďže tento primárny dôvod - lov zveri - sprevádza človeka od začiatku.
 
Pri zamyslení sa nad etikou produkcie mäsa vo voľnej prírode, kde si zver vyberá potravu podľa svojich zmyslov v porovnaní s farmami hospodárskych zvierat, kde sú zvieratá v intenzívnych chovateľských podmienkach spravidla na malom priestore bez možnosti výberu potravy, predstavuje poľovníctvo jako ekologickejšiu formu produkcie mäsa.
Chybou sú prípady, keď verejnosť nemá najlepšie skúsenosti s konzumáciou zveriny, vzhľadom aj na to, že sa k nej dostala v horšej kvalite. Poľovníci by si mali uvedomiť, že zverina, ktorú poskytujú, musí dosahovať čo najvyššiu kvalitu a s tým súvisiace chuťové vlastnosti, aby primerane reprezentovala výsledky poľovníckeho manažmentu pred verejnosťou.
A nielen to, aby reprezentovala, ale aby sa verejnosť sama pravidelne dožadovala tohto produktu poľovníckej činnosti. Kvalita zveriny súvisí nielen so spôsobom ulovenia a základného spracovania, ale aj so zdravím a kvalitou zveri pred ulovením.
Hlavný produkt lovu – zverina je konzumovaná celosvetovo. Zverinu konzumoval predchodca dnešného človeka a zverina predstavuje súčasne vo výžive moderného človeka potravinu s vysokou dietetickou, ekologickou a zdravotnou hodnotou. Jedná sa o prirodzenú potravu človeka, ktorá dosahuje niektoré významné kvalitatívne ukazovatele ako napríklad vysoký obsah bielkovín, nízky obsah tuku a cholesterolu a súčasne vysoký obsah železa. Pritom práve železo je prvok, ktorého nedostatkom trpí veľká časť európskych žien. A toto sú argumenty v dobe moderného životného štýlu, keď sa dôraz obzvlášť kladie na zdravú výživu.
Zver žijúca vo voľnej prírode má možnosť výberu potravy prostredníctvom svojich zmyslov, čiže konzumuje to najkvalitnejšie, kým zvieratá z fariem sú odkázané iba na krmivá poskytnuté farmárom.
Poľovníckou činnosťou je využívaný prirodzený prebytok (prírastok) obnoviteľných prírodných zdrojov. Skutočnosť, že sa jedná pritom o vysoko hodnotnú potravinu, je dôležitým argumentom, ktorý by sa mal stavať na jedno z popredných miest pri zdôrazňovaní významu poľovníctva.
Kvalitu zveriny ovplyvňuje okrem podmienky pôvodu zo zdravého prostredia, zdravého zvieraťa, ktoré konzumovalo zdravotne vyhovujúcu potravu, podobne ako aj pri ďalších druhoch mäsa spôsob ulovenia, spracovania a taktiež proces zrenia.
Zásadným spôsobom ovplyvňuje kvalitu zveriny aj situácia pred ulovením, čiže napr. či bola zver nadmerne stresovaná apod.
Správne zaobchádzanie so zverou po ulovení vedúce k produkovaniu vysokokvalitnej a chuťovo atraktívnej zveriny (potraviny) pre človeka je preto potrebné vidieť ako nevyhnutnú súčasť poľovníckej etiky a z uvedeného dôvodu musí byť zahrnuté do poľovníckeho vzdelávania.
Súčasná spotreba zveriny na 1 obyvateľa u nás je nízka, je to približne 0,4 kg ročne. Pritom práve zverina sa vyznačuje niektorými významnými dietetickými vlastnosťami v porovnaní s mäsom hospodárskych zvierat. Napríklad 100 g jelenieho stehna v surovom stave obsahuje 22,2 g bielkovín, 1,6 g tuku, 40 mg cholesterolu a 3,3 mg železa. Okrem veľmi nízkeho podielu tuku (srnčie stehno 1,3 %), ktorý zároveň obsahuje vysoký podiel hodnotných nenasýtených mastných kyselín, zverina sa vyznačuje vysokým obsahom bielkovín (srnčie stehno 21,4 %), ktoré majú vysokú biologickú hodnotu, čo umožňuje ich vysokú využiteľnosť v ľudskom organizme (Vodňanský a kol, 2009). Cholesterol vo zverine je dvakrát nižší v porovnaní s kuracinou bez kože, čo je pritom mäso často odporúčané poradcami vo výžive pri kardiovaskulárnych problémoch (Fletcher, 2009).
 
I keď sa loví veľké množstvo raticovej zveri a produkuje sa tým aj veľké množstvo zveriny, na pultoch potravinových reťazcov sa predáva mrazená zverina z Nového Zélandu, Francúzka a ďalších krajín. Napríklad aj slovenskú zverinu, ako produkt zo slovenských poľovných revírov, bude potrebné podstatne lepšie propagovať a sprístupniť ju verejnosti, aby nemusela byť vyvážaná do zahraničia. Bude však nevyhnutnou podmienkou pre akceptovanie zveriny širokou verejnosťou, aby bola cenovo dostupná. Preto bude potrebné umožniť zákazníkom zakúpenie podľa vlastného výberu, či už cenovo prístupnejšiu vychladenú zverinu v koži, alebo pre náročnejších zákazníkov ponúknuť aj kvalitné atraktívne výrobky.
 
Európske poľovníctvo sa v súčasnosti dostáva pod tlak zo strany časti spoločnosti, ktorý vyplýva jednak z nedostatočnej informovanosti laickej verejnosti o tom, čo poľovníctvo v skutočnosti predstavuje a aké funkcie plní a na strane druhej z dôvodu modernizácie spoločnosti a jej straty priameho kontaktu s vidieckym životom spätým s tradičných chovom zvierat a s tým súvisiacou produkciou potravín živočíšneho pôvodu.
Dobré meno poľovníctvu nerobia ani medializované prípady porušenia predpisov zo strany poľovníkov, i keď sa jedná iba o mizivé percento v rámci celkového počtu členov poľovníckych organizácií.
Pre súčasnú modernú dobu je charakteristické, že obyvatelia v mestách nakupujú mäso, mäsové výrobky a polotovary v obchodných reťazcoch, pričom dnešné mestské deti v mnohých prípadoch akoby prestávali rozumieť alebo zatvárajú oči pred prirodzenými súvislosťami medzi chovom živých zvierat – ich usmrtením – produkciou mäsa - a jedlom na tanieri doma alebo v reštaurácii.
Uvedené súvisí aj s tendenciou sťahovať sa z vidieka do miest, kde sa takmer vôbec neprichádza do kontaktu s chovom zvierat a tradičnými domácimi zabíjačkami. Na dedinách bola pritom zabíjačka udalosťou, kde sa stretli dospelí aj deti a súvislosti medzi usmrtením zvieraťa a jedlom pre človeka boli zrejmé.
Ako sa neraz zdá – postupne prestáva mestské obyvateľstvo považovať usmrtenie zvieraťa za niečo prirodzené a začína sa k tomu stavať dokonca v niektorým prípadoch negatívne. Takýto nedostatok informácií a osvety vo výchove detí vedie doslova k pomýleným „predstavám“ o pôvode mäsa na pultoch predajní: „Odkiaľ je mäso?“ - „Mäso je z obchodu“. Je dôležité efektívnejšie propagovať produkty lovu, čiže zverinu, zverinové pokrmy a výrobky. Bežné sú televízne relácie o varení, tak by bolo vhodné dostať na televízne obrazovky prípravu jedál zo zveriny.
 
Dalšie významné aspekty na zamyslenie:
  
* Význam silných poľovníckych organizácií, ktoré majú rešpekt
* Význam spolupráce s ďalšími organizáciami – prostredníctvom širokej spolupráce sa dá argumentovať
* Význam šírenia informácií – konferencie, semináre a iné podujatia, ako aj práca s deťmi a mládežou
* Význam diskusie medzi poľovníckymi organizáciami a verejnosťou – odpovede na aktuálne otázky
* Narastá počet žien poľovníčok – poľovnícke organizácie združujúce poľovníčky
* Poľovníctvo predstavuje pre spoločnosť významný kultúrny prvok – oblečenie, hudba, tradície, literatúra, umelecké predmety, spoločenské podujatia
* Význam prepojenia poľovníctva a výskumu - aplikácia výsledkov výskumu
* Starostlivosťou o životné prostredie zveri sa chránia aj mnohé ďalšie živočíšne druhy – ekologizácia krajiny
* Prvoradá v poľovníctve je etika – nespôsobovať zveri zbytočné utrpenie, úcta k zveri, etické spôsoby lovu
* Človek lovil zver odkedy sa stal človekom – historický aspekt
* Ale aj starostlivosť poľovníkov o zver v období núdze – prikrmovanie zveri musí zohľadňovať jej skutočné výživové potreby. Prezentácia estetických poľovníckych – zariadení s krmivom vyhovujúcej kvality
* Prikrmovanie však nezdôvodňovať ako záchranu hladnej zveri, ale ako prostriedok biologickej ochrany lesa pred škodami zverou
* Ochrana zveri v jej životnom prostredí pred vyrušovaním zo strany verejnosti vyplývajúceho aj z nedostatku informácií napr. o dennom biorytme zveri (turizmus, športovci, hubári atď.) – poľovníci by mali usmerňovať návštevníkov lesa a hľadať riešenia pre súžitie človeka – zveri – životného prostredia (vymedzenie zón pre rekreáciu a zón, v ktorých zver nebude vyrušovaná)
* Význam zveriny ako potraviny pre moderného človeka s vysokou výživnou hodnotou – zverina (mäso zo zveri) obsahuje vysoký podiel kvalitných bielkovín, nízky obsah tuku a cholesterolu a súčasne vysoký podiel železa (časť populácie v Európe trpí nedostatkom železa); zverina z poľovných revírov je považovaná aj za potravinu s vysokou etickou a ekologickou hodnotou, keďže voľne žijúca zver nie je chovaná v malých farmách – výkrmoch
* Význam regulácie zveri – zver dosahuje vysoké stavy (moderná krajina s celoročným výskytom agrárnych kultúr ako potravy a úkrytu - poskytuje zveri ideálne podmienky), preto je jej regulácia dôležitá z aspektu ochrany lesných a poľnohospodárskych kultúr, ktoré konzumuje a tým spôsobuje škody; problém veľkých parciel s monokultúrami – repka, slnečnica, kukurica, v ktorých sa zdržuje raticová zver, najmä jelenia a diviaky a poškodzujú ich
* Pri vysokých stavoch zveri vzrastá riziko šírenia ochorení, napr. africký a klasický mor u diviakov, ktorý je prenosný na domáce ošípané, ale aj ďalšie choroby spoločné zveri a domestikovaným zvieratám, z ktorých niektoré sú rizikom aj pre človeka
* Regulácia inváznych a nepôvodných druhov, čím sa chráni pôvodná biodiverzita. Týka sa to okrem iných druhov napríklad aj norka severoamerického, psíka medvedíkovitého, medvedíka čistotného, ktorých regulácia je odôvodnená a zhodujú sa v tom s poľovníkmi takmer všetky environmentálne aktivity
* Zver sa loví pri zohľadňovaní chovateľských princípov selekcie
* Poľovnícke obhospodarovanie voľne žijúcej zveri založené na princípe trvalej udržateľnosti sa ukázalo ako najúčinnejší nástroj ochrany druhov
* Lov líšok, kún a ďalších predátorov bol v minulosti motivovaný cenou kožušiny. V súčasnosti, poľovníci lovia už len zlomok počtu predátorov v porovnaní s minulosťou, čo má negatívny dopad na malú zver a mnohé ďalšie živočíchy, vrátane hlucháňa.
* Efektivita lovu. V niektorých krajinách je noktovízor povinnou výbavou poľovníka, a to z dôvodu efektívneho lovu
* Existencia poľovníctva nie je všade samozrejmosťou. V niektorých krajinách sú tlaky proti poľovníctvu účinné až do takej miery, že došlo nielen k zníženiu počtu lovených druhov zveri ale regionálne aj k zrušeniu poľovníctva
 
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.,
doc. MVDr. Dušan RAJSKÝ, PhD.,
MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri pri Odbore výživy,
NPPC-VÚŽV Nitra
LF TU vo Zvolene
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra
 

Zpracování dat...