Časopis Myslivost

 
 
Legislatíva
 
Na lov vlka má v súčasnosti Slovensko udelenú výnimku z legislatívy EÚ. Doba lovu vlka na Slovensku je určená od 1. novembra do 15. januára, a to v znení vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve.
Od roku 2010 pre každú poľovnícku sezónu osobitne určuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia SR a Štátnou ochranou prírody – ročnú kvótu odstrelu vlka, vrátane špecifických podmienok pre danú sezónu.
Spoločná vízia zainteresovaných organizácií na Slovensku, ktorých sa týka problematika manažmentu vlka je životaschopná populácia vlka žijúca v prirodzenom prostredí s minimom konfliktov s ľuďmi.
Pre terajšiu poľovnícku sezónu 2018/2019, vychádzajúc z Programu starostlivosti o vlka na Slovensku, zohľadňujúc Smernicu Rady č. 92/43 EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a v zmysle zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je určená ročná kvóta na 70 jedincov.
Súčasťou kvóty sú presne stanovené podmienky, za ktorých je možné vlka loviť, jedná sa napríklad o výrazné obmedzenia lovu v pohraničných územiach s okolitými krajinami, v územiach európskeho významu, ako aj súbor ďalších pravidiel, z nich napríklad, že vlk sa môže loviť výlučne individuálnym spôsobom, čiže nie na spoločných poľovačkách.
V jednom poľovnom revíri je možné uloviť max. 2 jedince, čo neplatí pre revíry väčšie ako 10 tis. ha.
Po ulovení vlka musí lovec bezodkladne pred ďalšou manipuláciou založiť značku, lov zaznamenať do povolenia na lov zveri a bezodkladne túto skutočnosť nahlásiť poľovnému hospodárovi, alebo inej poverenej osobe.
Následne poľovnícky hospodár nahlási informáciu o ulovení vlka osobe poverenej príslušným Okresným úradom a Štátnou ochranou prírody pre účel vizuálnej prehliadky, odberu vzoriek a spoločného vyplnenia záznamu o ulovení alebo úhyne vlka. Nájdené uhynuté jedince sa započítavajú do kvóty.
Okresný úrad informuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do 5 dní od vizuálnej obhliadky uloveného alebo uhynutého vlka. Z vlka sa predkladá na chovateľskú prehliadku lebka, obvodné poľovnícke komory pošlú ministerstvu do 14 dní od ukončenia chovateľskej prehliadky údaje týkajúce sa trofejí ulovených alebo uhynutých vlkov.
 
Správanie
 
Vlk bol v minulosti v Európe prenasledovaný, keďže bol považovaný za nebezpečenstvo nielen pre hospodárske zvieratá, ale ako sa tvrdilo, aj pre človeka. Vlk bol vo väčšine európskych štátov vyhubený a populácie vlka sa zachovali prevažne iba vo východných Karpatoch.
Vlk na človeka v kultúrnej krajine za normálnych okolností neútočí, i keď z literatúry sú známe aj opačné prípady, ktoré sa však spravidla udiali v odľahlých menej zaľudnených a civilizáciou menej dotknutých oblastiach ako napr. podľa správ z Indie, kde vlky zabili desiatky detí ročne. Z minulosti sa zachovali záznamy o útokoch vlkov na deti aj z Ruska. Súviselo to s biedou a hladom na vidieku, pričom v období vojny boli v obciach len ženy, deti a starí ľudia, strelné zbrane nemali k dispozícii a vlky postupne stratili rešpekt pred človekom.
V súčasnosti prichádzajú správy z Českej republiky a Nemecka o vlkoch s krotkým správaním. Niekoľko vlkov už bolo videných v blízkosti ľudských obydlí, pričom u nich nebol zaznamenaný strach pred človekom. Dokonca sa stal prípad, že vlk zaútočil na psa v prítomnosti jeho majiteľa.
V tejto súvislosti sa hovorí o podozrení na vypúšťanie vlkov odchovávaných človekom. Tu je potrebné ale podotknúť, že jednou z príčin straty rešpektu vlkov pred človekom je fakt, že vlk nie je človekom prenasledovaný. Vlk je inteligentné zviera a rýchlo pochopí, čo si môže a čo nemôže dovoliť. Preto v situácií, keď nie je lovený, do istej miery stráca rešpekt pred človekom, ktorý nepredstavuje v takejto situácii pre vlka hrozbu. Vlky potulujúce sa v blízkosti ľudí sú známe aj z Poľska, kde sa vlk taktiež neloví.
 
Vývoj stavov
 
Vlk sa vyskytoval na našom území pred storočím iba na východe Slovenska. Ojedinele sa zaznamenávali aj vlčie svorky prichádzajúce z Poľska. V tom období aj potrava vlka - diviak a jeleň - dosahovali na Slovensku nízke stavy. V minulosti bola intenzívnejšie využívaná pastva hospodárskych zvierat v lesných biotopoch. Vlk sa preto orientoval v značnej miere na napádanie hospodárskych zvierat, čím spôsoboval chovateľom značné škody a z tohto dôvodu bol človekom intenzívne prenasledovaný.
Stav vlkov sa na Slovensku začal zvyšovať po druhej svetovej vojne. Pre vlka bola v roku 1975 stanovená doba ochrany od 1. marca do 15. septembra. Vymedzením doby ochrany došlo k zvýšeniu stavov vlka. V osemdesiatych rokoch sa už vlk pravidelne vyskytoval na východnom, severnom, aj strednom Slovensku a začal prenikať aj na severnú Moravu.
 
Názory týkajúce sa početnosti vlka na Slovensku sa rôznia. I keď poľovnícka štatistika uvádza stavy okolo 2000 vlkov a to v dôsledku duplicitného vykazovania zo susedných revírov, väčšina odborníkov sa zhoduje na údaji 400 až 450 jedincov (Kropil a kol., 2012).
Prírastok vlka predstavuje až 50 % z jarného kmeňového stavu, a preto je jeho správne nastavená trvalo udržateľná regulácia potrebná.
Rozšírenie vlka na Slovensku zobrazuje obrázok. Vlk je síce ekologicky viazaný na biotopy zalesnených horských oblastí, no v poslednom období badať posun rozšírenia južným a juhozápadným smerom do podhorských regiónov Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Príkladom je dvojročný jedinec ulovený pri Nitre 11. januára 2005, a to na poli v revíri, ktorý hraničil s intravilánom mesta Nitra. Lebka vlka bola na chovateľskej prehliadke v Nitre ohodnotená na 39,73 bodov CIC.
Vlk prosperuje na Slovensku vďaka ochrane od 16. januára do 31. októbra, vyhovujúcej štruktúre krajiny s vysokou lesnatosťou, no do veľkej miery aj s dostupnosťou zdrojov jeho potravy - a to najmä diviačej a jelenej zveri.
Stavy a lov raticovej zveri dosahujú v posledných rokoch na Slovensku historické maximá. Vysoké stavy jelenej a diviačej zveri priaznivo ovplyvňujú stavy vlka. Srnčia zver predstavuje korisť vlka v menšej miere v porovnaním s diviačou a jeleňou zverou aj z dôvodu jej mierneho ústupu a preferenciou odlišných podmienok prostredia – areál hlavného výskytu srnčej zveri na Slovensku sa neprekrýva s hlavným výskytom vlka.
 
Z grafu, ktorý bol zostrojený na základe údajov poľovníckej štatistiky (NLC Zvolen) vyplýva, že za posledných 50 rokov bolo na Slovensku v priemere ročne lovených 81,6 vlkov. V rámci posledného 50ročného obdobia (1968 až 2017) sa najmenej vlkov lovilo v priebehu desiatich rokov 1968 až 1977, v priemere ročne 39 vlkov. Najviac vlkov sa lovilo v desaťročnom období 1988 až 1997, v priemere ročne 115 vlkov. V posledných rokoch sú tendencie zo strany zainteresovaných inštitúcií stanovovať nižšie ročné kvóty lovu vlka.
 
Potrava a škody
 
Pri vysokej snehovej pokrývke loví vlk vo veľkej miere diviačiu zver, ktorá je v dôsledku kratších končatín v porovnaní s jeleňou zverou v snehu menej pohyblivá. Vlk sa dokáže pohybovať po zamrznutom povrchu snehu a diviačiu zver efektívne loviť. Okrem iného - ako významnú korisť vlka predurčuje diviačiu zver aj charakter jej obranného správania pri styku s vlkom, čiže na rozdiel od jelenej zveri, ktorá uniká, diviačia zver stojí v obrannom postoji a v mnohých prípadoch sa snaží čeliť útoku vlka.
Vlk skonzumuje denne približne 2 kg mäsa. Ulovenú korisť však neskonzumuje celú, priživia sa aj líšky, krkavcovité vtáky a ďalšie živočíchy. Vlk uloví viac ako skonzumuje.
Vlk realizuje selekciu pri raticovej zveri, čiže spravidla uloví jedince pomalšie, zaostávajúce apod. Známa je tiež vlastnosť vlka, že keď sa dostane k príležitosti, tak usmrtí viac jedincov z čriedy, a to sa týka ako zveri, tak aj hospodárskych zvierat.
V poľovníckej praxi sú známe tzv. „živé konzervy“, napríklad pri jelenej zveri s poranenými končatinami vlkmi, ktoré ale vlci neusmrtili. Takto poranené jedince z lokality napadnutia vlkmi spravidla neodchádzajú a vlk sa po niekoľkých dňoch k takejto poranenej zveri vracia.
 
Podľa Hella (2001) sa v našich prírodných podmienkach zistilo nasledovné percentuálne zastúpenie živočíchov v potrave vlka, v prepočte na skonzumovanú masu potravy: jelenia zver 41,5 %, diviačia zver 26,4 %, srnčia zver 22,5 %, domáce kopytníky 9 %, zajac a drobné hlodavce menej ako 1 %. V súčasnosti predpokladáme vyšší podie diviačej zveri a nižší podiel srnčej zveri (Rajský a Kaštier, 2014).
 
Vlk ako aj ďalšie veľké šelmy spôsobujú v poľnohospodárstve škody na ovciach, kozách, hovädzom dobytku, pravidelne sa objavujú aj škody spôsobené medveďom na včelstvách atď. Situáciu so škodami na ovciach a kozách spôsobených veľkými šelmami napr. v pastevnej sezóne 2003 popisuje Finďo, Skuban (2011).
V spomenutom roku 2003 boli získané údaje z 90 fariem, pričom sa zistilo, že bolo na nich usmrtených 512 oviec a kôz a ďalších 72 bolo poranených. Na týchto škodách sa v 73 % prípadoch podieľal vlk a v 23 % medveď. Podľa Bučka a kol. (2013) boli v rokoch 2008 až 2012 škody spôsobené vlkom vyčíslené spolu na 2,7 mil. EUR, čo predstavuje až 70% podiel z celkových škôd spôsobených veľkými šelmami.
Škody v poľovníctve a v poľnohospodárstve spôsobené veľkými šelmami – vlkom, medveďom a rysom na Slovensku v roku 2017 boli podľa podkladov poľovníckej štatistiky vyčíslené na sumu 1 775 680 EUR. Na uvedených škodách participoval na 73,2 % vlk, na 7,8 % medveď a na 19 % rys. Pri vyčíslených škodách spôsobených vlkom boli vyplatené náhrady na úrovni 4,73 % (56,6 % vyplatených náhrad za škody vyčíslené v poľnohospodárstve a 2,5 % za škody v poľovníctve), pri medveďovi na úrovni 34 % z celkovej vyčíslenej sumy (45,5 % vyplatených náhrad za škody vyčíslené v poľnohospodárstve a 5,5 % za škody v poľovníctve) a v prípade rysa na úrovni nižšej ako 1 % z vyčíslenej sumy.
Kľúčové aspekty súvisiace s výskytom škôd na hospodárskych zvieratách a zveri: vysoká početnosť vlka, ako aj ďalších veľkých šeliem, hospodárske zvieratá - relatívne ľahká korisť; pasenie hospodárskych zvierat v prirodzenom prostredí výskytu predátorov; útoky na hospodárske zvieratá sprevádza do značnej miery sezónnosť s ťažiskom výskytu vo vegetačnom období; nedostatočná asanácia uhynutých hospodárskych zvierat, ktorých kadávery lákajú šelmy do blízkosti ľudských sídiel; nedostatočná ochrana hospodárskych zvierat; v poľovných revíroch napríklad vývrhy ulovenej zveri predstavujú lákavý zdroj potravy a menia návyky šeliem, podobné následky majú aj niektoré krmivá predkladané raticovej zveri.
 
Vlk je prírodným bohatstvom Slovenska. Predstavuje významný ekologický prvok v ekosystéme. Zároveň však rozširovanie areálu a zvyšovanie jeho početnosti poukazuje na význam realizácie správne nastaveného trvalo udržateľného manažmentu.
I keď bol vlk na Slovensku vždy lovený a dokonca v istých obdobiach aj za použitia všetkých dostupných prostriedkov, zo Slovenska nevymizol. Vzhľadom na svoju ostražitosť a plachosť sa len niektorým poľovníkom podarí s ním stretnúť alebo ho uloviť. Poľovníci pristupujú k tejto šelme s rešpektom a vysoko si cenia takýto úlovok.
Vlk sa objavuje ako vďačný motív v mnohých oblastiach umenia. Napriek predačnému správaniu a škodám, ktoré spôsobuje, má spoločnosť k vlkovi vo všeobecnosti kladný postoj. Obyvateľstvo vidieka Slovenska považuje vlka za niečo normálne – „veď tu vždy bol“.
Odlišná situácia nastáva v krajinách, do ktorých sa vlk po určitej dobe vracia. S preniknutím nepôvodného alebo po dlhej dobe sa navráteného živočícha do ekosystému vždy treba očakávať isté problémy.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., PaedDr. Imrich ŠUBA, PhD.
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, VÚŽV Nitra
Slovenská poľovnícka komora Bratislava
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno-Wien-Nitra
 
 
Areál rozšírenia vlka na Slovensku (prevzaté z Rajský a Kaštier, 2014)
 


Priemerný ročný lov vlka na Slovensku za posledných 50 rokov vyjadrený v desaťročných priemeroch
 



„Živá konzerva“. Vlci niekedy zrania viac jedincov z čriedy, tieto potom neodchádzajú na väčšie vzdialenosti a stávajú sa potravou vlkov v ďalších dňoch. Na snímke z roku 2006 je vlkmi poranený jeleň, ktorý bol následne dohľadaný a vykonaný bol sanitárny odstrel. Poznámka: Snímka bola skenovaná z poľovníckej kroniky
 


Škody spôsobené veľkými šelmami na Slovensku v roku 2017 Spracované podľa podkladov z poľovníckej štatistiky (NLC Zvolen). Poznámka: Škody spôsobené veľkými šelmami by mal nahrádzať štát. V praxi pretrvávajú problémy pri uplatňovaní tohto práva.