Časopis Myslivost

Rovnako dôležité, ako zrealizovať myšlienku, na ktorú dozrel čas, je uvedomiť si zároveň, ako ten čas plynie, ako sa mení spoločnosť, jej priority, ako sa mení samotná príroda, ako a prečo sa mení celý svet. Som presvedčený, že plynúci čas uplynulých 90 rokov potvrdil, že myšlienka založiť CIC (Medzinárodnú radu pre poľovníctvo a ochranu zveri) bola v tom čase nielen myšlienkou silnou, ale predovšetkým správnou.
Moderné poľovníctvo  je za ostatné obdobie konfrontované množstvom otázok, vyplývajúcich z dôsledkov spoločenských, ekonomických a legislatívnych zmien, ktoré prináša tak proces globalizácie, ako aj proces harmonizácie práva Európskej únie s právom jej členských krajín.
V rámci tohto procesu sme však svedkami, že kým poľovníci a ich národné i nadnárodné organizácie hľadajú spoločné riešenia, samotné poľovníctvo sa stáva terčom samozvaných vševedov spoza obrazoviek počítačov, žijúcich svoj virtuálny život často bez akejkoľvek osobnej skúsenosti s fungovaním zákonov prírody. Mnohí z nich, prikrytí najmä rúškom anonymity elektronických médií, sú pripravení kedykoľvek, kdekoľvek a akýmkoľvek spôsobom spochybniť historické, environmentálne a spoločenské princípy moderného poľovníctva.
Našťastie, neoceniteľnou devízou poľovníckej komunity je, že medzi poľovníkmi sa vždy našlo, a našťastie ešte aj nájde, nemálo odborne hodnotných a ľudsky prirodzených autorít, ktorí iniciatívne, múdro a rozvážne, bez nároku na akúkoľvek odmenu, spájali a spájajú svoje životy s prírodou písanými i nepísanými pravidlami a sledujú pritom  jediný ušľachtilý cieľ.
Cieľ obhajoby poslania poľovníctva v spoločnosti, jeho rozvoja a zveľaďovania, zachovania poľovníckych tradícií, umenia, kultúry, etiky a estetiky.
„Poľovníctvo je to, čo nás spájalo v minulosti, viaže v súčasnosti a ostane putom budúcnosti“, skoncipoval mi v nedávnom čase odpoveď na otázku, čo pre neho poľovníctvo znamená, poľovníctvu, ochrane voľne žijúcej poľovnej zveri a starostlivosti o jej životné prostredie celý život oddaný senior. Povedal mi to jednoducho a pritom vystihol historickú podstatu.
Viem, že všetci zástupcovia poľovníckych samospráv Českej republiky, Maďarska, Poľska i Slovenska poznajú míľniky svojej poľovníckej histórie, vážia si poľovnícke tradície a hľadajú spôsoby šírenia dobrého mena poľovníckej kultúry.
Myslím si, že prišiel čas na ďalšiu silnú myšlienku. Myšlienku uplatňovania spoločných záujmov spoločne tak, aby patrilo poľovníctvo v našom regióne medzi progresívne, postupne a citlivo sa transformujúce odvetvie, zrozumiteľné pre laickú verejnosť a transparentne plniace svoje poslanie v občianskej spoločnosti modernej Európy.
Teraz je na nás, predstaviteľoch súčasnej generácie, aby poľovníctvo, ktoré nás spájalo v minulosti, viaže v súčasnosti, ostalo aj putom budúcnosti.
Poľovníctvu zdar!
Tibor LEBOCKÝ
prezident Slovenskej poľovníckej komory
 
Tímto projevem otevřel v pátek 7.12.2018 slavnostní mezinárodní zasedání v Nových Zámcích prezident Tibor Lebocký. SPK pozvala do císařsko-královské jízdárny, historického a nádherně zrekonstrovaného objektu z doby Marie Terezie uprostřed jihoslovenského města Nové Zámky, zástupce CIC, Maďarska, Polska, České republiky a Slovenska společně s dalšími asi dvěma stovkami slovenských myslivců, aby připomenula devadesát let od doby, kdy se kladly základy mezinárodní organizace pro lov a ochranu zvěře a přírody CIC.
O detailech založení této organizace bylo již podrobně napsáno v Myslivosti 11/2018 na str. 14-16. Pro české myslivce je potěšitelné, že u základů stáli naši myslivečtí předkové. Konkrétně jako první vyslovil myšlenku na založení mezinárodního mysliveckého fóra prof. Ing. Antonín Dyk již v roce 1926, následující dva roky myšlenka žila a kuloárně se rozvíjela s tím, že v listopadu 1928 se v Nových Zámcích a následně v Palárikovu sešli významní tehdejší myslivečtí činovníci z Rumunska, Polska, Francie a Československa.
V dnes již neexistujícím hotelu Zlatý lev  v centru města a následně při loveckém pobytu v nedalekém zámku v Palárikovu byly sepsány a podepsány deklarace, základní stanovy a další dokumenty, potřebné k založení CIC.
Oficiální zakládající první valné shromáždění se pak konalo za další dva roky 6. až 9. listopadu 1930 v Paříži.
Lze tedy jednozněčně konstatovat, že kořeny CIC jsou historicky ukotveny v tehdejším Československu.
 
S významným projevem vystoupil generální ředitel CIC Tamás Marghescu. Ve svém proslovu zdůraznil, že jsou i po devadesáti letech stále platné a aktuální vize z Palárikova. Ochrana přírody vzešla z lesnictví a myslivosti, proto by měla být společným zájmem napříč celou Evropou ochrana managementu zvěře, jakožto jednoho ze základů obecné ochrany přírody.
O tom, jak nosné a důležité byly myšlenky zakladatelů CIC, svědčí i to, že za dva roky v Paříži, při oficiálním vzniku organizace, byl hostitelem samotný francouzský prezident a za Spojené státy americké se zúčastnil samotný prezident Roosevelt.
Tamás Marghescu také zmínil, že myslivost byla vždy v minulosti i prostředníkem pro  politická vyjednávání. Například v době politického napětí před II. světovou válkou v roce 1937 byla velká myslivecká výstava v Berlíně místem, kde se představitelé Velké Británie pokoušeli domluvit (bohužel neúspěšně) s H. Görigem (nadšeným lovcem) na možnostech odvrácení válečného konfliktu, v době železné opony se právě na mysliveckých výstavách setkávali myslivečtí odborníci z obou stran železné opony a vyměňovali si poznatky výzkumu, stejně tak v době národnostně vyhrocené balkánské války byly vazby mezi myslivci asi jedinými, které mezi oběma znepřátelenými stranami nadále fungovaly.
Dnes CIC zastupuje více než 50 milionů myslivců v celkem 85 členských zemích, mezi více než 1500 individuálními členy jsou mnozí významní politici, průmyslníci, majitelé a manažeři světoznámých renomovaných firem a koncernů. Všechny spojuje jeden zásadní a společný zájem – zachování přírody a zvěře ve zdravé kondici pro další generace. I proto CIC v posledních letech vyvíjí velké úsilí pro ještě viditelnější prosazení zájmů myslivců v médiích, zdůrazňování úlohy a postavení myslivců pro ochranu zvěře a přírody. Ale nejen to, postupně se navazuje spolupráce a na základě dohod se vytvářejí vzájemně prospěšné kontakty s rybáři, chovateli koní a dalšími skupinami působícími v přírodě. Momentálně se dá konstatovat, že CIC zosobňuje zájmy téměř miliardy lidí na celém světě.
Jak vidno, myšlenky vznesené před devadesáti lety při jednáních v Nových Zámcích a v Palárikovu nejenže padly na úrodnou půdu, ale doslova vyrostly v bohatý a košatý celosvětový strom zájmu a ochrany nejen myslivců. Buďme za to našim předkům vděčni.
 
Na zasedání vystoupili i představitelé dalších zakládajících států, za Českomoravskou mysliveckou jednotu předseda Ing. Jiří Janota. Ve svém projevu stručně nastínil, jaké aktuální myšlenky, ale i problémy spojují středoevropské země. Zdůraznil, že je třeba více prohloubit vzájemnou komunikaci a výměnu zkušeností, neboť myslivost nezná hranic a problémy typu šíření afrického moru prasat, nepůvodních a invazních druhů zvěře a nebo expanze velkých šelem se dotýkají všech jmenovaných států. Ve svém projevu také vyjádřil myšlenku většího zapojení Polska a polských myslivců, kteří zatím přece jen trochu stáli stranou. J. Janota velmi přivítal skutečnost, že se vlastně v Nových Zámcích nejenom připomíná historie založení CIC, ale zároveň se také kladou základy historie nové – myšlenky „myslivecké V4“, základy dlouhodobé prospěšné myslivecké spolupráce mezi Českem, Slovenskem, Maďarskem a Polskem.
Tuto myšlenku ve svém navazujícím vystoupení ještě více rozvinul zástupce polských myslivců Janos Kanya. Polští myslivci bohužel mají momentálně asi nejhorší podmínky pro myslivost, nově přijaté zákony tvrdě omezily výkon práva myslivosti, používání psů, loveckých dravců a nebo zapojení mladých do myslivosti. A právě takovéto varující momenty by se měly diskutovat mezi zeměmi „myslivecké V4“, abychom jednak zabránili přenosu takových negativních nálad přes hranice,  jednak abychom mohli poskytnout okamžitou podporu a pomoc myslivcům zpoza hranic.
Možná hned další příležitostí pro setkání a rozvinutí myšlenek bude naše výstava myslivosti Natura Viva v Lysé nad Labem, kde by se mohly prezentovat všechny čtyři země v pohledu toho, co je spojuje, jak si mohou navzájem pomoci, prezentovat, jaké jsou další možnosti spolupráce a do dalších podrobností rozvinout myšlenky právě z Nových Zámků a Palárikova.
 


Po dopoledním jednání se všichni účastníci přesunuli do Palárikova, kde již několik let funguje muzeum CIC. Nejprve ministryně zemědělství a venkova SR Ing. Gabriela Matečná za zvuků loveckých fanfár odhalila pamětní desku k výročí myšlenky na založení CIC u vchodu do zámku.
Následně se všichni hosté odebrali k panelové diskuzi v jídelně zámku a v podvečerních hodinách byla slavnostně podepsána společná deklarace, jejíž text přinášíme v příloze.
Podpisem deklarace ve večerních hodinách byl vlastně oficiálně stvrzen vznik oné myslivecké V4, nový základ spolupráce mezi sousedními středoevropskými státy.
A tak se vlastně naplnila slova, která přednesl v úvodu prezident Tibor Lebocký -  v palárikovskom sále společným podpisem dozrála v pravý čas silná myšlenka. Troufám si tvrdit, že při závěrečném potlesku se na portrétech na stěnách usmívali spokojeně i ti, kteří zde podobné myšlenky před devadesáti lety spřádali.
Jiří KASINA
snímky Jiří Kasina a Peter Šomek







 
MEMORANDUM
spolupráci národných poľovníckych samospráv krajín V4
 
PREAMBULA
Sígnatári memoranda o spolupráci ako predstavitelia národných poľovníckych samospráv združujúcich osoby s odbornou spósobílost'ou pre zabezpečovaníe ochrany a zveľad'ovanía životného prostredía volne žijúcej zveri vrátane manažmentu jej populácíí; ktorí hospodária v prírode v súlade s kritériamí trvalé udržatelnosti a oprávnenými požiadavkami občianskej spoločnosti
Slovenská poľovnícka komora (SPK), Mad'arská poľovnícka komora (OMVK), Českomoravská myslivecká jednota (ČMMJ), Polský poľovnícky zväz (PZL)
 
Uvedomujúc si:
* Históriu a poslanie poľovníctva v stredoeurópskom regióne a zodpovednost' za naplnenie historického odkazu našich predkov, ktorá nás zavazuje odovzdat' nasledujúcim generáciám zdravé populácie volne žijúcej zveri v optimálnom druhovom, socíálnom a početnom zastúpení.
* Dóležitú úlohu odvetvia potovníctva ako súhrnu činností vykonávaných vo verejnom záujme, zameraných na trvalo udržatelné, racionálne, cieľavedomé oghospodarovaniea využívanie volne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov.
* Poslanie moderného poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva, rozvoja vidieka, tvorby a ochrany životného prostredia.
* Narastajúce požiadavky spoločnosti na poskytovanie čoraz širšieho rámca ekosystémových služieb obyvatelstvu na neustále sa znížujúcej výmere poľovných pozemkov.
* Stav a vývoj početností niektorých druhov raticovej zveri a jej vplyv na poškodzovaníe ekosystémov, stav a vývoj početnosti niektorých druhov veľkých šeliem, stav a vývoj šírenia inváznych druhov, stav a vývoj početnosti kolízií v dósledku budovania infraštruktúry a synantropizáciee, , stav a vývoj rizika šírenía nákaz a zoonóz ohrozujúcich spoločnost' alebo prenosných na človeka.
* Aktivity niektorých občianskych združení, ktoré prostredníctvom sociálnych sietí a komerčných médií dezinformujú verejnost' o manažmente volne žijúcej poťovnej i chránenej zveri v podmienkach čoraz viac urbanizovanej krajiny.
* Povinnost' zosúladít' spoločné ciele manažmentu krajiny, chrániť a zvelad'ovat' prírodné prostredie a prírodné zdroje ako prírodné dedičstvo s vedomím, že ích nikto nesmie nadmieru ustanovenú zákonom ohrazovat' a ani poškodzovať.
* V záujme koordinácie postupov aktívneho poľovníckeho manažmentu súčasnej urbanízovanej krajiny stredoeurópskeho regiónu v súlade s CIC a   jej aktivít na úseku udržateľného uživania prírodného prostredia a že zver nepozná hranice,
 
Prehlasujeme, že:
 
* Hlavným strategickým cietom tohto memoranda je trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie všetkých druhov voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov na veľkoplošnom princípe a vo verejnom záujme.
* Poľovníctvo vnímame ako súčasť života na vidieku, ktorého hlavným cieľom je zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva našich národov.
* Dlhodobú koncepčnú a cezhraničnú koordináciu spoločných cieľov a záujmov poľovníkov považujeme za významný nástroj pre riešenie súčasných špecifických výziev, vyplývajúcich z meniacej sa spoločenskej objednávky na úlohy a poslanie moderného poľovníctva 21. storočia.
* Zosúladenie zákona o lesoch, zákona o poľovnlctve a zákona o ochrane prírody a krajiny tak, aby sa odstránila nejasnost' ich formulácií a nejednotnosť posudzovania činností v prírode, považujeme za základný predpoklad skvalitnenia ekosystémových služieb obyvatelstvu.
* Považujeme za relevantnú požiadavku vlastníkov pozemkov na prehodnotenie rozsahu súčasných chránených území a podmienenie vyhlasovania nových chránených území vypracovaním dopadových štúdií vrátane dopadu na vývoji populačnej hustoty voľne žijúcich druhov raticovej poľovnej zverí. Záruka udržania početných stavov raticovej poľovnej zveri na stav garantujúci ochranu poľnohospodárskej a lesnej výroby pred vysokými škodami musí byť pri ďalšom vyhlasovaní území s obmedzeným poľovníckym manažmentom preukázateľná.
* Považujeme za nutnost', aby na riešení škod sposobených zverou a škod sposobených na zveri participovali užívatelia poľovných revírov a užívatelia poľovných pozemkov spoločne a nerozdielne pri uprednostňovaní princípu prevencie pred represiou.
* Považujeme za jeden z dovodov vzniku škod v dosledku stresu voľne žijúcej zveri toleranciu porušovania zákonmi zakázaných činností na poľovných pozemkoch a ich neprimerané verejné využívanie.
 
Zavázujeme sa:                           
* Spolupracovat' na príprave a organizácii spoločných vzájomne prospešných konferencií a seminárov, organizovaných organizačnými zložkami a odbornými komisíami v oblasti odbornej starostlivosti o zver, ochrany zveri a odborných zásahov do populácií jednotlivých druhov zveri s cieľom dosiahnutia jej optimálneho počtu, vekovej štruktúry, pomeru pohlavia, kvality trofejí a dobrého zdravotného stavu vo vzťahu k  životnému prostrediu, v ktorom zver žije.
* Na intenzlvnej podpore cezhraničnej spolupráce v súlade s dosledným uplatňovaním platných európskych a národných zákonných ustanovení týkajúcich sa rozvojových projektov podporovaných z európskych štrukturálnych fondov.
* Na partnerskej podpore medzinárodných poľovníckych výstav, výmenných zájazdov a odborných exkurzií, podujatí organizovaných záujmovými klubmi s cieľom mediálnej prezentácie poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva národov, prostriedku na zachovanie a ochranu prírodného prostredia a významného nástroja rozvoja vidieka.
* Na zveľadení podmienok rozvoja práce s mládežou, poľovníckej kynológie, sokoliarstva, kultúry a etiky na medzinárodnej úrovni.
* Na vecnej a odbornej diskusii o problematike optimalizácie siete a celkovej ciel'ovej výmery chránených území so všetkýmí, ktorých práv, právom chránených oprávnených záujmov a povinností sa ochrana prírody a krajiny týka.
* Na vzájomnom poradenstve pri národných i európskych legislatívnych iniciatívach týkajúcich sa odvetvia poľovníctva, pri ich zosúlad'ovaní s cielom eliminácie rozporov pri uplatňovaní zákona o ochrane prírody a krajiny, zákona o lesoch a právnych predpísov vydaných na ich základe.
 
 
Ing. Tibor Lebocký, PhD., president SPK
Dr. Jámbor László, predseda OMVK
Ing. Jiří Janota, predseda ČMMJ
Rafal Malec, president PZL
V Palárikove, dňa 7. decembra 2018