Časopis Myslivost

Březen / 2019

Sokoliarstvo je zapísané na Národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska!

Myslivost 3/2019, str. 46  Alojz Kaššák, Martina Hustinová
Konečne, po dvanástich rokoch práce a piatich podaniach návrhu na zápis sokoliarstva na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa dobrá vec podarila a slovenské sokoliarstvo je zaradené na tento prestížny zoznam, tam kam už dávno patrí.
 
Čo tomu predchádzalo?
V roku 2006 začala medzinárodná sokoliarska asociácia IAF  vyvíjať snahu o zápis sokoliarstva na svetový zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Hlavnými iniciátormi a koordinátormi celého procesu boli Spojené arabské emiráty.
Pôvodne bolo vybraných dvanásť  štátov,  ktoré vypracovali podklady pre spoločnú žiadosť. Bolo to vôbec  po prvýkrát, čo viacero štátov spoločne žiadalo o zápis rovnakého prvku. Podmienkou bolo, aby každý štát mal daný prvok zapísaný na Národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva.
Keďže Slovensko daný prvok zapísaný nemalo, začali sme pátrať ako to s našim Národným zoznamom je. Po celkom detektívnej práci sme zistili, že Slovensko sa síce pred pár rokmi zaviazalo, že takýto zoznam bude tvoriť, ale do roku 2007 v tomto smere neurobilo nič.
A tak sme zobudili úradnícku mašinériu, ktorá začala tvoriť metodiky, zakladať centrá a menovať príslušné komisie. Tento proces trval niekoľko rokov. Zatiaľ sme absolvovali dva sokoliarske festivaly v Anglicku v roku 2006 a 2009, kde sokoliari z celého sveta prezentovali zástupcom UNESCO, čo to sokoliarstvo je,  a prečo sa uchádza o zápis na svetový zoznam. 
Medzitým sa u nás všetko rozbehlo tak, že sme sa po prvýkrát mohli uchádzať o zápis na národný zoznam. Keďže sa blížil i termín podania zápisu na svetový zoznam a u nás bolo vyhlásenie prvej  výzvy plánované až na rok 2010, vtedajší minister kultúry SR poslal do SAE list, v ktorom sa zaviazal, že sokoliarstvo bude v roku 2010 zapísané na národnom zozname a splní tak základnú podmienku.
Prvú žiadosť sme podali v júni 2010. Bola to vôbec prvá žiadosť o zápis na národný zoznam podaná na Slovensku  a v tom roku bola posudzovaná ako jediná! Blížil sa termín ukončenia nominácie na Svetový zoznam a začali sa diať veci. Začiatkom októbra nám volali z ministerstva kultúry SAE, že Slovensko stiahlo žiadosť o zápis na svetový zoznam prostredníctvom centrály UNESCO v Paríži!
Boli sme označení za nedôveryhodnú a nespoľahlivú krajinu, zo skupinového nominačného spisu muselo byť v priebehu niekoľkých dní odstránené všetko, čo súviselo so Slovenskom, musel byť prestrihaný filmový materiál, pretože jeho časť tvorili zábery zo Slovenska - skrátka katastrofa. Bola vážne ohrozená skupinová nominácia a niekoľkoročná práca zástupcov 12 štátov. Spúšťačom tohto všetkého bol fakt, že slovenská komisia, ktorá posudzovala našu žiadosť túto neschválila.
Zostávajúcim 11 štátom sa nakoniec podarilo túto situáciu zvládnuť a v roku 2011 bolo sokoliarstvo zapísané na Svetový zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO pod názvom Žijúce dedičstvo ľudstva. Túto skupinu štátov tvorili SAE, Belgicko, Česká republika, Francúzsko, Kórejská republika, Sýria, Mongolsko, Maroko, Qatar, Saudská Arábia a Španielsko.
Odvtedy sa táto skupina štátov rozšírila ešte dvakrát. V roku 2012 pribudlo Rakúsko a Maďarsko a v roku 2016 Nemecko, Taliansko, Kazachstan, Portugalsko a Pakistan.
O zápis na národný zoznam sme sa uchádzali celkovo päťkrát, v rokoch 2010, 2011, 2012, 2017 a 2018. Štvorročnú pauzu v podávaní žiadostí spôsobila jednak metodika, ktorá nám to znemožnila, ale i naše „kontrólky“, ktoré nám signalizovali, že to zasa nevyjde.
Dôvody, pre ktoré našu nomináciu komisia neodporúčala schváliť boli rôzne, väčšinou vždy iné a také, ktoré boli naopak pri iných prvkoch vyzdvihované a boli dôvodom na ich zaradenie na národný zoznam. Nuž asi sú rovní a rovnejší. Nám nezostávalo nič iné iba vytrvať, presviedčať, zdôvodňovať, vylepšovať , pátrať a podávať nové žiadosti.
 
Ako sme uspeli!
V roku 2018 sme sa uchádzali opäť.  Komisia nás znovu neodporučila, ale po dodaní materiálov, ktoré zmietli jej dôvody, a ktoré predložila ministerka kultúry Ľubica Laššáková, bolo sokoliarstvo z jej podnetu zapísané dňa 24.1.2019 na Národný zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva SR. Vlastníkom tohto certifikátu je Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore.
 
Za tých dlhých dvanásť  rokov prispelo k tomu, aby sa dobrá vec podarila, viacero ľudí, či už z radov sokoliarov alebo iba priateľov sokoliarstva, poľovníctva, histórie a Slovenska.  Na vypracovaní jednotlivých žiadostí sa podieľali hlavne Ing. Alojz Kaššák,  Mgr. Ľubomír Kľúčik, Mgr. Martin Prekop. Tu sa treba poďakovať i Tomášovi Krivjanskému, Ladislavovi Feketemu a Petrovi Šomekovi za poskytnutie a doplnenie historických podkladov.  Ďalej všetkým, ktorí poskytli historické, ale i súčasné fotografické materiály. Spoločnosti Anima Production, s.r.o, ktorá päťkrát spracovala nominačný audiovizuálny materiál a množstvo ďalších dokumentov určených na podporu zápisu.
A na záver treba poďakovať všetkým sokoliarom, zástupcom SPK, SPZ, politikom a všetkým tým, ktorí kompetentných presviedčali,  dôvodili a bojovali za nás. Za všetkých patrí veľká vďaka najneúnavnejšiemu riaditeľovi múzea vo sv. Antone,  Ing. Mariánovi Čížovi.
Teraz nás čaká ešte jeden krok a to pokúsiť sa o zápis na Svetový zoznam UNESCO a zaradiť sa tam, kde sme už sedem rokov mohli byť. Prvé kroky k tomu už robíme.

DSC_0400.jpg
 
V slávnostnom príhovore pri preberaní certifikátu som prítomným povedal, že tak ako sa sokoliarstvo prenáša z generácie na generáciu, tak súčasní nositelia prvku chcú túto slávnostnú chvíľu a tento certifikát odovzdať mladým sokoliarom, budúcim nositeľom prvku, aby sokoliarstvo zostalo zachované pre budúce generácie.
Sokoliarstvo je životný štýl. Od piateho storočia nášho letopočtu  sa ním na území dnešného Slovenska živia ľudia, zachraňuje umelými odchovmi mnohé druhy dravcov, chráni životy ľudí na letiskách, úrodu a pamiatky pri biologickej ochrane a približuje nám našu históriu pri ukážkach sokoliarstva na hradoch, zámkoch a kultúrnych podujatiach.
A hlavne dáva mladým ľuďom alternatívu - spôsob života spojený s prírodou. Veď nie je nič krajšie, ako kráčať lesom, kde vám nad hlavou v korunách stromov lieta váš vycvičený dravec, s ktorým ste spojení iba silou svojho ducha.
Ing. Alojz KAŠŠÁK,
prezident SKS pri SPK
 
 
Renesancia sokoliarstva v Európe nastáva v druhej polovici 20. storočia. V tomto období skupiny sokoliarskych nadšencov zakladajú v jednotlivých štátoch Európy – Československu, Poľsku, Maďarsku, obidvoch nemeckých štátoch, Francúzsku, Taliansku, Holandsku, Španielsku – národné sokoliarske organizácie. Vo veľkej väčšine prípadov záštitu nad sokoliarskymi organizáciami preberajú národné poľovnícke organizácie.
V Československu bol sokoliarsky spôsob lovu zveri uzákonený právnou normou vydanou v roku 1967. Prvou organizáciou združujúcou sokoliarov v Československu bol Klub sokolníků při ÚV Československého mysliveckého svazu založený v roku 1967. V roku 1971 sa tento klub rozdeľuje na Klub sokolníků při ÚV Českého mysliveckého svazu s pôsobnosťou na území Čiech a Moravy a na Slovenský klub sokoliarov pri ÚV Slovenského poľovníckeho zväzu s pôsobnosťou na Slovensku.
Od roku 1993, po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky, pôsobí v Českej republike Klub sokolníků při Českomoravské myslivecké jednotě a v Slovenskej republike pôsobí Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze (SKS pri SPZ).
Nástupníckou organizáciou SKS pri SPZ je Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore. V súčasnosti združuje 290 riadnych členov, 12 mimoriadnych členov (zahraniční sokoliari, ktorí sú zároveň členmi SKS pri SPK), 18 čestných členov a 103 kandidátov, ktorí vykonávajú sokoliarsku prax a pripravujú sa na sokoliarsku skúšku.
Existujúce národné sokoliarske organizácie zakladajú v roku 1958 Medzinárodnú organizáciu pre sokoliarstvo a ochranu dravcov – IAF. Slovenský klub sokoliarov pri SPZ sa stáva jej členom v roku 1999.
Pracovná skupina pre sokoliarstvo a ochranu dravých vtákov Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu prírody CIC mala svoju prvú konferenciu v roku 1975. Na ustanovujúcom zhromaždení Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu prírody v Paríži v roku 1930 malo svojich delegátov aj Československo.
Dnešný záujemca o lov pomocou sokoliarsky vycvičených dravých vtákov musí mať platný poľovný lístok, absolvovať sokoliarsku skúšku, ovládať a predovšetkým dodržiavať množstvo právnych noriem upravujúcich držanie sokoliarsky použiteľných dravých vtákov.
V súčasnosti používané dravé vtáky na sokoliarsky výcvik pochádzajú výhradne z umelého odchovu chovateľov  na Slovensku, alebo v zahraničí. Sokoliari zvládli odchov dravých vtákov tak, že v súčasnosti nehrozí prakticky žiadnemu druhu dravcov vyhynutie. Mláďatá zo sokoliarskych odchovní už veľakrát posilnili prírodné populácie dravcov.
Pýchou sokoliarov na Slovensku je vyučovanie sokoliarstva ako výberového predmetu na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, Liptovskom Hrádku a Prešove, na Technickej univerzite vo Zvolene, Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre  a na Základnej škole s materskou školou v Štiavnických Baniach. Slovensko sa považuje za svetového lídra vo vzdelávaní mladej generácie s oblasti sokoliarstva.
 
vychází v 7:06 a zapadá v 17:22 vychází v 3:50 a zapadá v 12:08 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...