Časopis Myslivost

Leden / 2010

Lov líšok na Hornej Nitre

Myslivost 1/2010, str. 34  Ing. Ján MERCEL, bývalý poľovný hospodár PZ Pravenec
Na zachovanie primeranej populácie líšky obyčajnej v súlade s ponukou potravy existujú rôzne názory končiace až v ekologických predstavách samoregulácie, čo je možné parafrázovať s riešením lykožrúta samoreguláciou vo Vysokých Tatrách podľa našich ochranárov.
Hoci vplyv líšok na stavy niektorých druhov zveri na Hornej Nitre (zajac, bažant, hlucháň ) je jednoznačne preukazateľný, uživatelia poľovných revírov si uvedomujú, že efektívna ochrana týchto ohrozených druhov bez poznania ekológie a biológie líšky je nerealizovateľná. A preto sa v týchto revíroch neuplatňuje lov dospelých líšok v čase výchovy líščích mláďat s výnimkou výskytu prašiviny alebo besnoty. Uvedomujeme si, že líška zohráva v primeraných stavoch nezastupiteľnú úlohu v živočíšnej ríši.
K nepísaniu tohto príspevku nás inšpiroval článok „Predátorov treba tlmiť, ale nie likvidovať“ v časopise Myslivost č. 12/07.
V našom poľovnom revíri Pravenec na Hornej Nitre s výmerou 7740 ha (dnes už rozdelený na tri samostatné revíry) lovili sme líšky zásadne v zimnom období. Jedna z príčin bola aj získanie kvalitnej kožušiny, ktorú naše manželky využívajú vo forme krásnych golierov, čiapok a pod. I keď náš revír nevynikal vysokou hustotou líšok, čo dokazuje aj skutočnosť, že priemerný ročný lov činil 30-35 líšok, t.j. cca 0,4 líšky/100 ha plochy revíru, ale aj tak mal každý člen PZ možnosť aktívne sa zúčastniť lovu tejto šelmy najmä za krásnych mesačných zimných nocí. Priložená tabuľka ukazuje skutočný odstrel podľa rokov a z toho počet ulovených líšok na spoločných poľovačkách na diviačiu zver a na líščích vnadidlách. Rozdiel bol ulovený pri náhodných stretnutiach počas posliedky alebo postriežky pri líščích brlohoch alebo pri love raticovej zveri. Pri spoločných poľovačkách na diviačiu zver sme zistili a overili si zaujímavé prípady, že líška vybiehajúca z pohonu postupovala hneď za diviačou zverou v ich stope. Tak napr. Jozef Kotian na spoločnej poľovačke na diviačiu zver 21.11.1976 vo Veľkej Rúbani ulovil líšku, ktorá sa pohybovala hneď za trojročným diviakom. Diviaka ulovil hosť Milan Fabo a hneď nato Jozef Kotian líšku v štvormetrovej vzdialenosti za už uloveným diviakom. Druhý prípad je zo spoločnej poľovačky 10.1.1982 na Beninách, kde Jozef Rendek ulovil líšku, ktorá pri úniku z pohonu sledovala 5-člennú čriedu diviakov.
Z tabuľky vidieť, že ročný priemerný odstrel bol takmer na rovnakej úrovni okrem roku 1977, kde sa ulovilo až 53 líšok. Táto skutočnosť sa dosiahla iba preto, že došlo k odstrelu líšťat v mesiaci máji priamo z troch brlohov pomocou jazvečíkov a v jednom prípade výkopom brloha.
Najväčší odstrel bol v rokoch 1972-73, kedy bola zaznamenaná na Hornej Nitre v širokom rozsahu besnota, a to nielen u líšok, ale aj diviačej a jelenej zveri. V roku 1972 bolo hospitalizovaných viacej poľovníkov na infekčnom oddelení OÚNZ v Nitrianskom Pravne a jedným z nich bol jeden z nás (Ing. Mercel), u ktorého bola 13-krát aplikovaná Hemptova vakcína len preto, že pri vyvrhovaní jelenice ulovenej 21.10.1972 sa porezal na pravej ruke a po následnom vyšetrení sa zistila u tejto jelenice besnota.
Bohaté skúsenosti z lovu líšok sme získali u našich priateľov v okrese Galanta cez Ing. Strašiftáka, predsedu PZ Pokrok v Seredi. Je to okres, v ktorom ešte aj dnes je priemerný odstrel líšok od 0,3 do 1,8 kusov na 100 ha poľovnej plochy. Tak napr. len tajomník OkO SPZ Galanta Ing. Baltazár Molnár ulovil v roku 2003  36 líšok a v roku 2004 opäť ten istý počet, a to s pomocou svojich siedmych jazvečíkov. Získané skúsenosti sme uplatňovali aj na Hornej Nitre (Ostrá dolina).
Jeden z nás (L. Buzna) bol a je aj dnes lovom líšok priam fascinovaný. Už ako malý chlapec počúval od svojho otca mnohé príbehy o prefíkanosti líšok a jej vynikajúcich čuchových a zrakových schopnostiach. Preto pre neho nebolo nič mimoriadneho preľstiť aj toho najskúsenejšieho lišiaka. V love líšok stále vidí zvláštne kúzlo, najmä pri postriežke na vnadidle za zimných mesačných nocí. Tak napr. každoročne uskutočňoval postriežky zo stanovišťa umiestneného na stohu slamy, odkiaľ mal dokonalý výhľad a už z diaľky videl prichádzajúcu líšku. Prečo práve na stohu slamy? Odpoveď je jednoduchá. Stoh slamy RD Hornej Nitry neďaleko obce Nedožery stal sa v zime komorou myší, kde nachádzali dokonalý úkryt a aj potravu z prípadných zbytkov zrna po mlatbe.
Domnievame sa, že veľa poľovníkov si vie predstaviť obraz líšky loviacej myš a práve tento obraz natrvalo učaroval jednému z nás (Buzna), pretože v revíroch Hornej Nitry líška už nenachádza dostatok potravy vo forme malej poľnej zveri ako je tomu v okrese Galanta, a preto sú to prevážne myši, ktorých stavy sú najvyššie na jeseň po zbere úrody na poliach, ale aj v zime, ak bol rok priaznivý na ich rozmnožovanie. Okrem toho treba spomenúť, že medzi najlepších lovcov líšky patria a patrili: Karol Dvorský ml., Ján Vysočány ml., Vojtech Polčík a Viliam Dvorák.
Najpoužívanejším spôsobom lovu bola postriežka na vnadidle, ktoré však muselo byť umiestnené na prechodoch líšok. Nájsť relatívne stály prechod líšky nie je jednoduchá záležitosť, vyžadovalo si to od nás už v letnom období veľmi časté večerné postriežky z vopred postavených posedov na okraji lúk a polí a sledovať, z ktorej časti porastu líška vychádza.
Zistili sme, že z polovice prípadov líška vychádzala približne tým istým okrajom lesa aj v zime. Táto práca nám však bola uľahčená po napadnutí snehu.
Akú návnadu sme používali? Najlepšie sa nám osvedčil suchý maštaľný hnoj z kravínov JRD Horná Nitra pomiešaný suchou slamou, do ktorého sme zahrabali vývrhy domácich sliepok a králikov (všetci traja s týmto disponujeme v domácnostiach), prípadne vývrhov z ulovenej raticovej zveri. Výhodou tohto bolo, že návnada bola stále kyprá aj za silných mrazov a líška sa k nej dostala pomerne veľmi ľahko. Okrem toho nám to unožňovalo už z diaľky spozorovať či vnadidlo bolo navštívené podľa rozhrabanej slamy.
Najideálnejším miestom pre vnadidlo bolo jeho umiestnenie na pomerne dlhej, ale nie širokej lúke zvanej „Orané“, cez ktorú bol pravidelný prechod líšok. Na väčšej širšej lúke pod chatou Štyri chotáre sme umiestňovali vnadidlo do rohu lúky na kraji lesa, lebo líšky sa cez túto širokú lúku väčšinou pohybovali v mesačnom tieni po okraji lúky a vyhýbali sa širokej, mesiacom osvetlenej ploche. Prechody líšok sa často nachádzajú v suchých priekopách na lúkach a poliach. Tak napr. báčik Pál poľovný hospodár z PZ Vlčany (bývalý) zaručil jednému z nás (Ing. Mercelovi), 100 %-ný úspech pri love líšky z posedu v prebiehajúcom suchej priekope medzi dvomi malými remízkami, ktorú líšky využívali, vyhýbajúc sa tak otvoreným, mesiacom osvetleným poliam. Strieľalo sa brokom na vzdialenosť 40 m.
Nie vždy sme dosiahli úspech. Často sa stávalo, že líška prechádzajúca lúkou návnadu ignorovala.
Veľmi zaujímavý je čas aktivity líšok. Zistili sme pozorovaním hlavne na Bukovinách, že ku koncu leta a na jeseň líšky zo svojej skrýše vychádzajú na lov medzi 18.-20. hodinou a od 21. do cca 01 hodiny sa venujú intenzívnemu lovu hlavne myší. Po nasýtení odpočívajú na krytom mieste na poliach a vracajú sa do lesa medzi 05.-08. hodinou. Tento časový rozvrh však neplatil v zime v čase párenia od konce decembra do polovice februára. V tomto období nejavili prakticky žiadny záujem ani o čerstvo kladené vnadidlo. V tomto čase sme sa často stretli s prípadom, že samec vyčkával pri vchode brloha na samicu nachádzajúcu sa ešte v brlohu. S takýmto prípadom sme sa stretli iba raz a jeden z nás (Buzna) nikdy potom neľutoval, že nestrieľal, pretože bol svedkom aktu párenia, ktorý sa mu doteraz v živote už nikdy nepodarilo zhliadnuť.
Ďalší poznatok sme získali v tom, že ak sa v čase párenia pohybujú dve líšky za sebou, potom prvá je líška a druhý lišiak a je možné ich bez problémov uloviť. Takýto prípad sa stal (Mercelovi) pri postriežke v Rysnej doline nad Starou horárňou dňa 15.12.1979. O 16,45 hodine prechádzala pred posedom líška, strela z springfieldu ju na mieste zložila. Postriežka však nebola ukončená. A vyplatilo sa to. O 17,15 hodine, presne po tej istej stope, postupovala druhá líška, ktorá sa bez váhania priblížila k prvej už ulovenej líške, keď v tom bola zasiahnutá druhou strelou. Následne sme zistili, že druhou líškou bol lišiak, ktorý vo svojom ľúbostnom opojení nepochopil, čo znamenal prvý výstrel.
Pri vábení líšok sa nám osvedčilo myškovanie a nie vábenie zajačím vrešťadlom. V našich revíroch v dôsledku nízkych stavov zajaca, je zriedkavo počuť vrešťanie zajaca, ale častejšie pískanie myší. Toto sa však osvedčilo iba vtedy ak nebola vysoká vrstva snehu. V takomto prípade sa nám nikdy nepodarilo privábiť líšku a zároveň sme si uvedomili, že líška je tak prefíkaná, že určite pozná z vlastných skúseností, že ulovenie myši vo vysokom snehu je nereálne.
Najideálnejší čas na postriežku bol pri splne mesiaca, ak bola obloha mierne pokrytá slabými oblakmi. A ak k tomu napadne ešte prvý sneh, tak sa líšky pohybujú ako bláznivé. Prečo? Doteraz sme nezískali jednoznačnú odpoveď nato. Snáď to bude v tom, že psovité šelmy vnímajú zrakom bielu farbu ako ostro žiariace slnko. A takáto zmena z tmavého, hnedého pozadia lesa na svetlo žiariaci sneh vyvoláva určitý stres. Tento poznatok sme získali zo zahraničnej literatúry. A práve v takejto situácii dokázal jeden z nás (Ing. Paulík) uloviť bez problémov dve líšky.
Na druhej strane sa nám však neosvedčili postriežky pri tmavej nočnej oblohe posiatej hviezdami, ale bez mesiaca, a to aj pri trvalej snehovej pokrývke, pretože tmavá obloha sa na svetlom snehu neodrážala.
Okrem lovu na otvorených vnadidlách využívali sme veľmi úspešne postriežky pri líščích brlohoch. V takýchto prípadoch bolo veľmi dôležité zistiť, či je brloh líškou obsadený alebo nie. Využívanie brlohu líškou sme zisťovali takto: ak sme našli priamo v ústí vchodu do brlohu jemne roztrúsený prach zeminy alebo na piesku čerstvé odtlačky na mokrej pôde alebo narušenú plochu starého lístia, vedeli sme, že brloh je využívaný. Podľa týchto znakov sme však nedokázali zistiť, či líška do brlohu vošla alebo z brlohu vyšla. Ak sme našli na vchode brlohu pavučinu alebo malé konáriky, bol to znak neobsadenej nory.
Situácia sa stala komplikovanejšia v novembri, keď začalo padať lístie zo stromov. Dôkazom toho je nasledovná príhoda: pri bežnej kontrole známych líščích brlohov zistili sme, že vchod do brlohu bol zapadnutý lístím. Boli sme presvedčení, že brloh je nepoužívaný. Ale náš jazvečík musel niečo zistiť čuchom, lebo sa začal domáhať vstupu do brlohu. Keď sme mu to umožnili, v krátkej chvíli z brlohu vyskočila líška. Nebyť jazvečíka, nikdy by sme si nepomysleli, že je brloh obsadený. Odvtedy sme pravidelne pri kontrole brlohov mali zo sebou jazvečíka, ktorý dokázal svojimi čuchovými zmyslami zachytiť pach líšky v okolí brlohu. V čase párenia, kedy je pach líšky veľmi intenzívny, dokázal jeden z nás (Buzna) bez problémov zistiť pach líšky v okruhu brloha aj bez jazvečíka.
Vyskytli sa nám aj iné prípady. Na jednej lesnej ceste, už dlhší čas nevyužívanej, bol vchod do brlohu pod koreňmi starého vyvráteného buka. V tomto priestore bolo jasne cítiť intenzívny rujný pach líšky. Do brlohu bol vpustený jazvečík, ten sa však hneď vrátil bez výsledku. Ďalší pokus skončil podobne. Potom jeden z nás pomocou silnej baterky nazrel do brlohu. A skutočne brloh bol dlhý vyše metra, ale prázdny.
Pri love líšok pri brlohoch sme využívali podľa možnosti stav počasia. Z praktickej činnosti sme vedeli, že líška počas daždivého počasia, padania snehu a víchrice zotrváva v brlohu, čo sme vždy plne využívali, použitím nášho jazvečíka. Nedalo sa to vždy plne uplatniť, lebo hlavne pri silných mrazoch a snehu sa líška ráno ešte dlhšiu dobu zdržovala mimo brloha, čo sme si overili na jednom príbehu, keď sme ráno už za plného svetla pracovali s jazvečíkom pri brlohu. Spozorovali sme z diaľky, že líška sa ešte len vracia k svojmu brlohu.
Overili sme si taktiež skutočnosť, že líška vracajúca sa z nočného daždivého lovu nikdy nevošla s mokrou srsťou do brlohu, ale sa usadila v blízkosti brlohu na suché svetlé miesto za účelom vysušenia srsti, a preto sme niekedy aj vyrušili v takomto úkryte na povrchu.
Na záver treba dodať, že najlepšie výsledky v love líšok sme dosahovali v čase párenia (január-február), kedy sa zásadne mnohé líšky nachádzajú v brlohu, kde je možné ich zastihnúť. Tento úspech však spočíval hlavne v tom, že už od novembra sme pravidelne kontrolovali návštevnosť jednotlivých brlohov.
S dobrými výsledkami lovu líšok sme sa stretávali tiež ku koncu februára po skončení párenia, kedy je líška vyhladovaná a snaží sa čo najskôr a za každú cenu získať potravu, ale tým sa zároveň znižuje jej ostražitosť.
Ing. Ján MERCEL, bývalý poľovný hospodár PZ Pravenec
Ĺuboslav BUZNA, predseda PZ Podmagurie na Hornej Nitre
Ing. Pavol PAULÍK, predseda PS Žiare na Hornej Nitre

Přiložené dokumenty

tabulka Tabulka (9,79 KB)
vychází v 7:29 a zapadá v 18:00 vychází v 22:26 a zapadá v 14:06 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...